Kapitola č.11: Prípravy
Jeho prvé kroky viedli k profesorke Danielsovej, ktorú chcel oboznámiť so svojím plánom a požiadať ju o pomoc. Dúfal, že ho neodmietne a podujme sa na to. Bol síce už večer, ale Sandrin bola doma a písala posudky k odovzdaným prácam z toho dňa. Pri Albusovom lektvare sa pozastavila. Samozrejme bol bezchybný ako vždy, ale chýbalo mu jeho zvyčajné vylepšenie. Neprekvapovalo ju to, v takej chvíli to asi nie je jednoduché. Napriek tomu, že toho chlapca takmer nepoznala, pociťovala voči nemu určité sympatie a úprimne jej bolo ľúto, čo ho v posledných dňoch postihlo. Najprv jeho babička, teraz jeho priateľ… Rada by mu pomohla, keby len tušila ako. Ozvalo sa zaklopanie a ona v myšlienke, že prichádza Liam šla otvoriť.
„Dobrý večer.“ ozvalo sa spoza dverí, za ktorými stál mladík, na ktorého práve myslela.
„Pán Potter? Stalo sa niečo?“ žasla.
„Mohol by som s vami hovoriť? Týka sa to tej záležitosti, o ktorej sme hovorili ráno. Našiel som jednu možnosť, ale potrebujem pomôcť a chcel som sa spýtať…“ nestihol dopovedať, lebo mu naznačila, aby vošiel dnu. Váhavo vstúpil a prešiel do priestrannej obývačky, kde ukázala na pohodlný gauč. Posadil sa a vysvetlil jej svoj plán.
„To myslíte vážne?“ spýtala sa zarazene. Nikdy by ju nenapadlo nič šialenejšie než to, čo práve vypočula.
„Smrteľne vážne. Viem, že je to veľmi riskantné, ale musím to aspoň skúsiť. Vás som sa prišiel opýtať, či mi pomôžete alebo nie. Ak odmietnete, samozrejme to pochopím a budem si musieť nejako pomôcť sám, ale v tom prípade by som vás chcel požiadať aspoň o zachovanie tejto veci v tajnosti.“
„Zaskočilo ma to, nepopieram, ale ak budem môcť, pomôžem vám. Ako to teda chcete urobiť? Máte miesto, kde ho budete držať izolovaného? A čo krv? Musí dostať denne aspoň dva litre a čo všetko ostatné? Ako zabezpečíte, aby nikomu neublížil?“ pýtala sa a premýšľala nad všetkým potrebným. Ako sa zdalo, Albus mal väčšinu premyslenú a do detailu jej vysvetlil, ako budú postupovať.
„Naše školské laboratórium bude príliš vzdialené tomuto účelu. Nemali by sme ho ukryť niekde bližšie?“ zaváhala.
„Viete tu o niečom? Ja nie a Škriekajúca búda mi prišla ako najlepší nápad. Navyše, je to blízko školy, kde budeme môcť využívať súkromné laboratórium, v ktorom ma Severus doučoval. On sám mi tiež ponúkol pomoc, čo by rozhodne nemuselo byť na škodu. A ďalšia vec… v škole bude aj moja sestra a môže ho občas navštíviť, keď zaistím, aby sa jej nič nestalo. Myslím, že by im to pomohlo obom.“ vysvetľoval a hoci na neho pozerala trochu pochybovačne, neprotestovala.
„Kedy s tým chcete začať?“ spýtala sa prosto.
„Ešte dnes v noci. Musím ísť za jeho rodičmi a oznámiť im, čo sa stalo. Zatiaľ o tom nevedia a určite budú nahnevaní, že sme im to zatiaľ tajili. Hneď potom pôjdem pripraviť to miesto a zohnať to najdôležitejšie. Musím konať rýchlo, veľa času mu nezostáva. Zajtra sa musí premeniť, do rána by už nevydržal.“ hovoril potichu chlapec.
„Dobre. Zaveďte ma do toho domu a ja to tam pripravím. Vy zatiaľ informujte jeho rodičov a potom za mnou príďte.“ rozhodla a Albus zachytil v jej hlase niečo dôverne známe. Tá typická rozhodnosť a strohosť, s ktorou ho neraz Severus poučoval a usmerňoval. Zaumienil si, že od nej vyzvie niečo viac a potom… potom sa spýta Severusa. Ako je možné, že mu nepovedal, že má dcéru? A vlastne, vie o tom vôbec? Keď ich spolu zoznámil, zdalo sa, akoby sa videli prvýkrát v živote. Zostávalo to pre neho záhadou, ktorú sa rozhodol rozlúštiť.
Ako povedala, tak aj spravili. zaviedol ju do Škriekajúcej búdy a ona začala nacvičenými pohybmi prútika upratovať jednu miestnosť za druhou. Albus ju chvíľu prekvapene sledoval, kým na neho nepozrela mierne vyčítavým pohľadom a nezamrmlala:
„Na čo ešte čakáte? Informujte Malfoyovcov a čo najskôr sa sem vráťte. Preberieme spolu ochranné kúzla, ktoré tu zavedieme.“
Albus prikývol a premiestnil sa pred panstvo, v ktorom Scorpius býval so svojimi rodičmi.
„Scorpius? Konečne.“ vydýchla Helena, keď začula klopanie na dvere, neuvedomujúc si, že Scorpius by sotva klopal. Bežala otvoriť a prekvapene zostala pozerať na skormúteného Albusa.
„Albus? Kde je Scorpius? Od včera som ho nevidela, vravel, že bude u vás.“ vravela mierne vyčítavým hlasom.
„Pani Helena, prišiel som vám niečo povedať. Včera sa stala taká nehoda a Scorpius je zranený.“ povedal, keď sa za nimi bezpečne zatvorili vchodové dvere.
„Zranený?“ ozval sa ľadový hlas pána domu vychádzajúci od dverí salónu. Napriek svojmu typickému povýšeneckému postoju a výrazu, ktorý nikdy nezmenil, bolo z jeho hlasu cítiť starosť.
„Dobrý večer. Viete, potrebuje špeciálne ošetrenie, ktoré mu tu v žiadnej nemocnici nemôžu poskytnúť.“ začal vyhýbavo s historkou, ktorú so Scorpiusom vymysleli.
„Ako? To by som sa na to pozrel, aby mu nepomohli.“ vybuchol a už-už sa chcel niekam rozbehnúť, ale Albus ho zastavil. Sivé oči ho prepaľovali, ale on neustúpil ani o krok. Vedel, že hoci je Draco Malfoy prudký a výbušný, neublížil by mu. Teraz nie. Možno kedysi medzi ním a jeho otcom panovala nenávisť, ale v posledných rokoch svojho života sa s ním Harry zmieril a Draco sa zmenil k lepšiemu. Navonok síce príliš nezmenil svoje správanie, ale keď Harry zomrel, vyjadril ľútosť jeho rodine a dalo by sa povedať, že to myslel úprimne. Keď Scorpius oznámil rodičom, že chodí s Lilly Potterovou, nevyvádzal jeho otec tak, ako keď im prezradil o svojom priateľstve s Albusom. Celkovo ich rodiny v súčasnosti vychádzali navzájom celkom dobre a obe strany boli zmierené so vzťahom svojich detí.
„Pán Malfoy, oni mu nemôžu pomôcť. Nemajú na to potrebné prostriedky, ale ja by som mohol. Viete, svojimi schopnosťami.“ oznámil im Albus.
„Tak na čo ešte čakáš? Prečo nie si pri ňom a nepomáhaš mu?“ osopil sa na neho Draco.
„Draco, upokoj sa a nechaj Albusa, aby nám to vysvetlil.“ zašepkala Helena úplne ochromená strachom o svojho syna.
„Viete, to zranenie je vážnejšie a vyžaduje si dlhodobejšiu a náročnejšiu liečbu, ale verím, že to zvládnem. Preto potrebujem Scorpiusa odviesť niekam do bezpečia, kde budeme mať na to dostatočný priestor. Scorpius o tom vie a súhlasí, ale chce, aby ste ho podporili a než ho odvediem, rád by vás videl.“
„Ako vážne to je?“ spýtala sa potichu Helena.
„Žiaľ, to vám presne nepoviem. Ale urobím všetko, čo je v mojich silách.“ povedal úprimne a pozrel jej do očí zaliatymi slzami.
„Dostane sa z toho?“ spýtal sa už miernejšie aj Draco.
„Urobím pre to všetko.“ prisľúbil Albus a po chvíľke sa konečne premiestnili do nemocnice, kde utrápení rodičia zostali stáť pri posteli svojho syna. Pri pohľade naňho neboli schopí slova. Helena sa roztriasla a kolená sa jej podlomili. Keby ju Draco včas nezachytil, spadla by. Pomohol jej na najbližšiu stoličku a sám sa posadil na posteľ vedľa svojho syna.
„Scorpius?“ oslovil ho takmer nežne. Chlapec na posteli sa pomrvil, a keď otvoril oči, zdal sa byť trochu dezorientovaný. Zbadal Albusa a svojich rodičov a o chvíľu mu došlo, kde je a čo sa okolo neho deje.
„Mami, ocko.“ unavene vydýchol.
„Ach bože, chlapče.“ rozvzlykala sa Helena a zovrela jeho dlaň vo svojej ruke. „Čo sa ti stalo, synček?“ pýtala sa zúfalo.
„To nič, mami. To bude v poriadku.“ chlácholil ju bezvýrazným hlasom. Albusovi v krku rástla hrča a mal čo robiť, aby sa ovládal. Scorpiusovi dochádzali sily a on musel jednať veľmi rýchlo.
„Nevyzerá to tak. Si úplne bledý a slabý.“ skonštatoval Draco.
„To je len tými lektvarmi, ktoré mi dávajú. Sú to nejaké uspávacie prostriedky, preto som trochu unavený. Inak som v poriadku. Hovoril vám to už Albus? Musím na nejaký čas ísť s ním, aby mi mohol pomôcť.“ odpovedal a snažil sa nedať na sebe poznať únavu.
„Ako dlho bude trvať tá liečba? Budeme ťa môcť vidieť?“ spýtal sa otec podozrievavo.
„Bude lepšie, keď necháte Albusa, aby robil svoju prácu. Keď budem môcť, prídem domov.“
„Sľubuješ?“ šepla Helena.
„Áno, mami. Vrátim sa.“ povedal rozhodne a pozrel pritom do očí svojho priateľa. Albus to už dlhšie nevydržal, a tak sa radšej vytratil z izby.
Premiestnil sa do Škriekajúcej búdy, kde už na neho čakala Sandrin. Poobzeral sa okolo seba a nespoznával to tu. V rohu, kde predtým bola polorozpadnutá posteľ, stála teraz veľká dubová rakva. Albus pri pohľade na ňu naprázdno prehltol. Keď to Sandrin spozorovala, položila mu ruku na rameno a ticho povedala:
„Je to nevyhnutné. Navyše, tak bude bezpečne chránený pred denným svetlom aj keď som sem rozmiestnila tmavé závesy.“ vysvetlila a skutočne, na každom okne visel ťažký zamatový záves, ktorý nedovolí svetlu zvonku preniknúť dnu. Uprostred miestnosti stál stôl a okolo neho štyri stoličky. Na stenách boli rozmiestnené svietniky, ktoré teraz osvetľovali pochmúrne vyzerajúcu izbu. Áno, aj keď tu bolo čisto, stále vyzerala pochmúrne. V každom rohu miestnosti bol uložený strúčik cesnaku, ktorý sa používal na zaháňanie upírov.
„Je to nutné? Neublíži mu to?“ spýtal sa s miernymi obavami.
„Nie, len mu to zabráni opustiť miestnosť. Použila som protipremiestňovacie kúzlo, ktoré zabráni premiestňovať sa von. Okná sú tiež zabezpečené kúzlom i cesnakom, aby nimi nemohol uletieť, ak by sa premenil.“
„Myslíte, že keď tu s ním budeme, bude to bezpečné?“
„Ak budete mať pri sebe toto, tak by vám nemal ublížiť. Pre istotu by som však vždy, než ho pustíte, rozsypala okolo neho do kruhu prášok z divokej ruže.“ povedala a podala mu balíček s akýmsi práškom a strieborný kríž na retiazke.
„Divoká ruža? O tom som nepočul.“ priznal a vzal si od nej, čo mu podávala.
„Nie je to príliš známe, ale dáva sa na rakvu, aby z nej upír nemohol vyliezť. Bude v nej uväznený dovtedy, kým ho z nej niekto nepustí. Teda to by malo tiež zaistiť, aby neutiekol. Keď ho budete púšťať, urobte vždy kruh v určitej vzdialenosti od rakvy, aby sa v ňom mohol pohybovať. Kríž by vám mal zaistiť, aby ste sa stihli dostať za hranicu kruhu, kde vám neublíži.“ vysvetľovala a Albus jej za všetko poďakoval. Potom spolu umiestnili ešte pár ochranných kúziel, aby bol v bezpečí nielen Scorpius, ale aj všetci v okolí. Potom už zostávalo jediné. Potrebujú krv premeneného upíra, aby mohli uskutočniť premenu. Bola to tá najzložitejšia časť, ale Albus už vedel, kde hľadať, a tak vyrazil na cestu. Netrvalo dlho a striehol v rohu tmavej uličky, kde sa to všetko odohralo. Nepochyboval o tom, že sa tu nejaký upír znova objaví a on si tu na neho počká.