Kapitola č.8: Bez dychu
Albus sa v tú noc nevyspal veľmi dobre. Neustále sa stŕhal zo spánku kvôli zlým snom. Keď sa zobudil už tretíkrát po tom, čo v sne našiel svoju mamu mŕtvu ležať na gauči, rozhodol sa vstať. Cestou do kuchyne potichu nakukol do jej spálne, kde spokojne oddychovala. Urobil si teda silnú čiernu kávu a jej pripravil chutné raňajky. Použil nad tanierom ohrievacie zaklínadlo, pretože ju nechcel budiť príliš skoro.
Okolo desiatej vošiel do izby, položil tácku s jedlom na nočný stolík a odhrnul ťažké zamatové závesy, aby dnu pustil svetlo. Ginny zažmurkala, a keď uvidela Albusa stáť pri okne, chrbtom k nej, v prvej chvíli sa jej zazdalo, že je to Harry.
„Dobré ráno.“ zaželal jej chlapec a jej sen sa rozplynul.
„Ahoj, Al.“ odpovedala a chcela vstať, ale zastavil ju.
„Len lež. Priniesol som ti raňajky.“ povedal a položil jej na kolená tácku s jedlom.
„To si nemusel. Nič mi nie je.“ odporovala zachmúrene pri spomienke na včerajšok. Čo to vlastne urobila? Vzala si viac lektvaru, ale predsa by sa neotrávila, určite nie úmyselne. Nechcela sa zabiť, hoci na to neraz pomýšľala, ale nemohla by opustiť deti. Veď majú už len ju a ona ich. Musia držať spolu, musí sa o nich postarať. Ona sa má starať o nich a nie, aby sa oni starali o ňu. A zase je to Albus, ktorý sa o nich všetkých stará.
„Albus, ten včerajšok…“ začala opatrne, ale pokrútil hlavou.
„Už o tom nehovorme. Len mi sľúb, že už nič podobné neurobíš.“ prosil ju.
„Nechcela som nič iné, len sa trochu vyspať. Naozaj, nič iné.“ trvala na svojom.
„Dobre, už sa k tomu nebudeme vracať. Zostane to medzi nami, dobre? A ja sľubujem, že dám pozor, aby si sa necítila osamelo.“
„Čože? Albus, vravím ti, že to bolo len…“ začala sa hádať.
„Je mi jedno, čo to bolo, mami. Zostanem s vami doma, nemala by si byť sama a to, čo sa stalo včera to len potvrdzuje.“ oznámil rozhodne.
„To nemôžeš, Albus. Nemôžeš skončiť školu, si šikovný a môžeš toho toľko dokázať. Nikdy by som si neodpustila, keby si kvôli mne prestal študovať.“ šepkala a zvierala mu ruku.
„Neskončím so školou. Len nebudem bývať na internáte, ale tu s vami doma a budem sa každý deň prenášať.“ ozrejmil situáciu a hoci ešte chvíľu protestovala, nedal sa. Bol pevne rozhodnutý a stál si za svojim.
Dopoludnia si urobili malú prechádzku a rozprávali sa o všetkom možnom aj nemožnom. Obaja na chvíľu zabudli na starosti všedných dní a kochali sa pohľadom na stromy obsypané rôznofarebnými listami. Večer vo svetle posledných lúčov zapadajúceho slnka sa obaja vzniesli do vzduchu na svojich metlách a zahrali si metlobal jeden na jedného. Ginny napriek veku nevyšla z formy, veď s toľkými deťmi, ktoré navyše všetky hrali tento šport, jej to ani nehrozilo. Albus vedel, čo je najlepšie na zahnanie zlej nálady a podarilo sa mu to. Večer Ginny padla unavená do postele a zaspala okamžite aj bez akéhokoľvek lektvaru.
V nedeľu však už neboli sami. Ráno prišiel James s Dianou a priviedli dvojčatá, hneď za nimi sa premiestnil Scorpius s Lilly a tesne pred obedom sa k nim pridala aj Sophia. Ginny žiarila od radosti, že má zase všetky svoje deti pokope a vychutnávala si túto radosť. Keď občas zachytila Albusov pátravý pohľad, nepochybovala o tom, že to všetko je jeho zásluha a bola mu nesmierne vďačná. Taktiež bola rada, že o piatkovom večere nepovedal ani Jamesovi, ani Lilly, ktorí by si isto iste robili len zbytočné obavy. Dosť na tom, že si ich robí Albus, a to ju škrelo.
Po obede Albus odviedol Scorpiusa bokom.
„Počuj kamarát, máš dnes večer čas?“ spýtal sa priamo.
„Čo potrebuješ, Al?“ spýtal sa svetlovlasý kúzelník.
„No vieš, potrebujem sa na nejaký čas odsťahovať z internátu späť domov. No a napadlo ma, či si ešte aspoň v posledný večer, čo tam budem, niekam nevyrazíme. Chcel by som zobrať Sophiu niekam von a napadlo ma, že ty a Lilly by ste sa k nám mohli pridať. Pamätáš si, ako sme si plánovali dvojité rande, nie? Síce ma nenapadlo, že bude s mojou sestrou, ale čo už.“ uškŕňal sa Albus.
„Tak dobre. Prespíme potom u vás na internáte, ak sa ti to teda podarí zariadiť a Lilly sa vráti do školy ráno.“ súhlasil s nápadom Scorpius. Lilly aj Sophia boli tým nápadom nadšené a James s Dianou sa rozhodli zostať do večera.
Tesne pred odchodom sľúbil Albus mame, že sa zajtra po škole vráti, a keď sa opäť pokúšala mu ten nápad vyhovoriť, jednoducho sa pridal k priateľom a premiestnil sa mávajúc jej na rozlúčku.
Večer v Edinburgu prebehol v príjemnej atmosfére. Lilly prvýkrát navštívila mudlovské kino a bola ním ohúrená. Na konci filmu, ktorý mal názov Titanic jej z oka spadla osamelá slza, keď si predstavila, žeby sa v podobnej situácii ocitla ona a stratila by Scorpiusa. Po kine si zašli do obľúbenej kaviarne, kde Albus oznámil Sophii, že sa sťahuje domov a do školy bude chodiť z domova. Dievčine sa to veľmi nepozdávalo a spolu s Lilly sa dožadovali vysvetlenia. Ale Albus mlčal o maminom stave a proste sa vyhovoril, že by chcel byť po Minervinej smrti načas doma. Toto vysvetlenie zabránilo ďalšiemu prívalu otázok a oni pokračovali v konverzácii, hoci nálada už nebola taká veselá. Napokon sa okolo jedenástej vybrali nočnými ulicami domov. Zastavili pred domom, kde bývala Sophia a Albus začal vrhať netrpezlivé pohľady smerom ku Scorpiusovi. Ale bola to Lilly, ktorá prehovorila:
„Tak, my pôjdeme popredu, aby ste sa vy dve hrdličky mohli rozlúčiť.“ zachichotala sa a Albus prevrátil očami.
„Hlavne, že vy dvaja bez seba neurobíte ani krok.“ povzdychol si a počkal, kým zájdu za roh. Potom si pritiahol Sophiu k sebe a objal ju.
„Prečo musíš zostať doma? A nehovor mi, že proste potrebuješ byť s rodinou. Samozrejme, rodinu potrebuješ, ale je v tom ešte niečo viac. Na to ťa až príliš dobre poznám.“ začala Sophia sklamane.
„Ty ma teda máš prečítaného. Tak dobre, bojím sa trochu o mamu a nechcem ju nechať samu. To je všetko. Nič iné sa nedeje, ver mi.“ povedal jej polovičnú pravdu.
„Povedal by si mi, keby to bolo niečo vážne, však? Vieš, že ti chcem pomôcť.“ pozrela mu do očí.
„Isteže, bez teba by som to všetko nezvládol. Keby sa čokoľvek dialo, budeš prvá, ktorá to bude vedieť.“ sľúbil a svoje slová spečatil bozkom.
„Uvidíme sa ráno?“ spýtala sa s nádejou v hlase.
„Ráno pred školou na teba počkám.“ prikývol a naposledy sa pobozkali. Potom už len mlčky sledoval, ako mizne za vchodovými dverami.
Medzitým Scorpius s Lilly kráčali tmou držiac sa za ruky. Išli v tichosti a pozerali na hviezdami posiatu oblohu. Keď mali pocit, že sú dosť ďaleko, rozhodli sa na Albusa počkať a opreli sa o chladnú kamennú stenu nejakej budovy. Bola tu tma, pretože svetlo pouličnej lampy sem nedosahovalo, a tak skrytí pod tmavým plášťom noci využili samoty. Vášnivo sa bozkávali, akoby to malo byť to posledné, čo im v živote ostáva. Lačne hľadali navzájom svoje pery a oddelili sa od seba, len aby sa nadýchli.
Odrazu však Lilly začula zvláštny bublavý zvuk a cítila, ako Scorpiusove bozky ustávajú. Pootvorila oči a to, čo uvidela jej vyrazilo dych. Odtiahla sa od Scorpisovho ochabnutého tela a z hrdla sa jej vydral strašný výkrik. To už tu bola iná postava s prútikom v ruke mieriaca na upíra zahryznutého v Scorpiusovej šiji. Jedno zaklínadlo a upír sa s príšerným zavytím premenil v kôpku prachu.
Lilly sa zosunula k zemi, oči upreté na mŕtvolne bledú tvár svojho priateľa. Telo mala ochromené natoľko, že sotva mohla dýchať. Nevnímala, ako ju objali čiesi pevné paže, pretože sa začala nekontrolovateľne triasť. Jediné, čo si uvedomovala bolo, že takmer nečujne vyslovovala jeho meno. „Scorpius…Scorpius.“