Kapitola č.15: Priznanie
Severus konečne odložil aj poslednú esej, ktorú mal na hromade, čakajúcej na oznámkovanie a rukami si pretrel unavené oči. Možno by si mohol ešte niečo prečítať, kým pojde spať, pomyslel si a prešiel k poličke s knihami. Už- už si sadal do obľúbeného kresla, keď sa ozvalo tiché ťukanie na okno. Pozrel tým smerom a zbadal malú sovičku, nesúcu akúsi správu. Otvoril teda okno a ona poslušne otrčila nohu, aby si mohol odviazať správu. Podľa rukopisu na obálke nedokázal určiť odosielateľa a tak rozthol obálku a pozrel na list. Hneď po prečítaní prvého riadku pochopil, že je správa určená do rúk jeho syna. na obálke však stálo jednoducho p. Snape a preto sa sova zmýlila. Najprv mal Severus v pláne vrátiť list do obálky a odniesť ho rovno Harrymu, no pohľad mu padol na podpis a jeho zvedavosť rástla. Čítal preto ďalej.
Pán Snape (Harry),
verte, že slová, ktoré Vám chcem povedať, sa mi nepíšu ľahko. Sú však veci, ktoré už v sebe viac nedokážem dusiť a musím o nich niekomu povedať prv, než...
Celý život som pred svetom chránila svoje tajomstvo, ale teraz, vo svetle udalostí posledných dní viem, že je na čase, aby pravda vyšla najavo. Pravda, ktorá Váš a moj život spája viac, než si dokážete predstaviť. Teraz si asi myslíte, že hovorím o svadbe našich detí a máte čiastočne pravdu. Nebyť tohto neskutočne nezmyselného zásahu mojho manžela, zostali by naše rodiny žiť naďalej tak ako doteraz. Lenže práve tá svadba je niečo, čo nemožem dovoliť. Snažne Vás prosím, zabráňte jej. Zastavte mojho manžela než ublíži našim deťom a odsúdi ich k nešťastiu do konca života! Ja nemám dosť odvahy postaviť sa mu a priznať pravdu. Pravdu, ktorá ma bude stáť život.
V tejto chvíli prežívam rovnaký strach, aký som pociťovala pred šestnástimi rokmi. Pod hrozbou smrti zo strany manžela, som sa dopustila podvodu a žiaľ, zničila som niekoľko nevinných životov. Dnes možem vidieť škody, ktoré som svojim činom napáchala, ale už to nejde vziať späť. Možno tušíte, o čom hovorím a máte pravdu. Podviedla som svojho manžela a tvrdila som, že s ním čakám dieťa. To však bolo v jeho prípade nemožné a ja som nechcela, aby moj život vyhasol predčasne. Dnes si myslím, že by to tak ale bolo lepšie.
Uniesla som dieťa a manželovi tvrdila, že je jeho. Nikdy ani na okamih nezapochyboval o mojich slovách a hoci to nijako nezmenilo jeho vzťah ku mne, dcéru miloval viac než čokoľvek iné na svete. Chápem, že aj teraz pre ňu chce len to najlepšie, no vo svojej slepej láske k nej jej škodí viac, než som to urobila ja za celý život. Chce ju oženiť s vlastným bratom a to... nedovoľte to. Cornélia je vaša dcéra. Dcéra, o ktorú ste mojou vinou prišli, keď bola ešte úplne maličká. Viem, že nech teraz poviem čokoľvek, ič nedokáže ospravedlniť moju vinu a vy máte plné právo ma nenávidieť. Vedzte, že na vašom mieste by som necítila nič iné a hnusím sa sama sebe za to, čo som bola chopná urobiť.
Nežiadam vaše odpustenie... toho pre mňa na svete niet. Žiadam len, aby ste zabránili ešte väčšej tragédii, ktorá by vašu rodinu postihla, ak by k svadbe došlo. Zastavte to skor, než bude neskoro. Ja už nič nezmožem. Prijmem svoj trest, ktorý som mala prijať dávno predtým, než som sa tohto ohavného zložinu dopustila.
Mám k vám ešte jednu prosbu. Neodudzujte za to, čo sa stalo Marcusa! Neobviňujte ho za to, že chcel pre svoju dcéru len to najlepšie, hoci si k tomu vybral zlú cestu. Miluje ju a ona jeho. Ak by ste ich rozdelili, zabilo by ich to oboch. Verím, že sa vám podarí vyriešiť veci lepšie, než mne.
Constance Oliviersová
Severus neveriacky pozeral na list a od prekvapenia takmer nedýchal. Odhalenie, ktoré priniesla táto správa, je viac než radostné, ale i bolestné zároveň. Na chvíľu nevedel, čo by mal urobiť. Ísť za Harrym a ten list mu ukázať? A čo keď je to len nejaký podvrh, akým sa tá žena snaží svadbe zabrániť? Ak by sa neskor ukázalo, že je to lož, Harrymu a Ginny by to ublížilo ešte viac. Nie... kým si neoverí pravdivosť tejto informácie, Harry sa o tom nedozvie, rozhodol sa. Avšak jeho vlastné pochybnosti mu nedovoľovali čakať dlho. Prečítal si list od Constance ešte trikrát, než vzal z vešiaka svoj plášť a rozhodol sa vykonať jednu neodkladnú návštevu.
Trvalo hodnú chvíľu, než niekto odpovedal na Severusove naliehavé búšenie do dverí.
"Čo si myslíte, že robíte?" oboril sa naňho Marcus, len čo zistil, kto sa tak naliehavo dožaduje jeho pozornosti.
"Kde je tvoja žena, Oliviers?" spýtal sa bez okolkov a vrútil sa dnu.
"Čo si to dovoľujete? Okamžite vypadnite z mojho domu!" zrúkol Marcus a vytiahol svoj prútik. Severus ho však bez námahy odzbrojil a ich pohĺady, jeden horší než druhý, sa stretli.
"Neunúvajte sa, chcem hovoriť s vašou ženou. Hneď!" vyštekol Severus a prútikom mieril svojmu sokovi priamo na hruď. Ten sa trochu neochotne pohol k schodom a viedol naštvaného Severusa do izby svojej manželky. Zaklopal na dvere a bez toho, aby počkal na odpoveď, vošiel dnu.
"Constance!" zavolal na ňu, no ona naďalej spala. Nie práve jemne ňou zatriasol, no jej ruka bezvládne skĺzla z postele a Marcus odrazu akoby skamenel.
"Čo to má..." jachtal. V tej chvíli Severus pochopil zmysel slov: Pravdu, ktorá ma bude stáť život a Prijmem svoj trest, ktorý som mala prijať dávno predtým, než som sa tohto ohavného zložinu dopustila. Pristúpil k stolu a privoňal k fľaštičke od lektvaru. Bez zaváhania rozpoznal jed.
"Je po všetkom," oznámil Marcusovi, ktorý sa stále márne pokúšal svoju ženu zobudiť.
"Ako to myslíte, po všetkom?" oboril sa naňho a až teraz si všimol fľaštičku a list ležiace na stole. Schmatol list a roztrhal obálku. Na liste stálo len jednoduché:
Váha viny je väčšia, než dokážem zniesť. Cornélia nie je tvoja dcéra, Marcus. Je to stratené dvojča Daniely Snapeovej, sestra muža, za ktorého ju chceš vydať. Neurob chybu, ktorú budeš ľutovať do konca života, tak ako ja. Odpusť. Robila som to z lásky k tebe.
Constance
"To nemože byť pravda!" skríkol a zmačkal papier vo svojej ruke.
"Je to pravda. Cornélia je moja vnučka a je na čase, aby sa vrátila k svojim skutočným rodičom. Prišiel som si len overiť slová vašej ženy, ale jej smrť je dostatočným priznaním," ozval sa Severus a sklonil svoj prútik. Nepredpokladal, žeby Marcus v tej chvíli zaútočil, ale opak bol pravdou.
"Moja dcéra zostane so mnou! Nedovolím nikomu, aby mi ju vzal!" kričal ako zmyslov zbavený a vrhal na Severusa jedu kliatbu za druhou. Ten sa celkom úspešne bránil, kým Marcus nepoužil jednu zo svojich tajných zbraní.
"Clamitare pyr meus " povedal a na dlani sa mu objavila veľká ohnivá guľa. Zvyšok jeho slov zanikol v hukote ohňa, ktorý mieril k Severusovi.
"Protego!" zakričal, no jeho kúzlo len odhodilo Marcusa z miesta, kde stál. Plamene postupovali k Severusovi, no namiesto, aby ho začali páliť zvonku, vstrebali sa do jeho tela a on cítil, ako ho oheň spaľuje zvnútra. Oči sa mu rozšírili od údivu a lapal po dychu. POzrel smerom, kde myslel, že uvidím stáť Marcusa s víťazoslávnym úškrnom na perách, ale na jeho veľké prekvapenie bol Marcus mŕtvy. Jeho kúzlo ho odhodilo ku krbu a on sa nabodol na jeden z pohrabáčov, ktoré boli postavené v stojane. Jeho prevapený, avšak teraz už prázdny výraz prezrádzal, že ho Severus prekvapil. Tomu to však už bolo jedno. Jeho telom sa rozlievala príšerná bolesť. Bol ako v jednom ohni, len s tým rozdielom, že tento oheň nebolo vidieť. Zozbieral všetky zvyšky svojich síl, aby sa dostal von z domu a premiestnil sa k hraniciam školy. Ďalej sa však nedostal. Oheň ho úplne ochromil a on zostal ležať v tráve, nehybný a bezmocný. V agónii bolesti mu neostávalo iné, než čakať, kým ho niekto objaví, alebo, v lepšom prípade, zomrieť.
