Kapitola č. 21: Útok
Obývačkové dvere sa potichu odchýlili a dnu nakukla strapatá hlava mladého muža.
"Dobrý večer, neruším?" ozval sa a prebehol pohľadom po Aini a Severusovi.
"Oliver, konečne si tu," usmiala sa Aini a šla svojho muža privítať.
"Dúfam, že som vás nevyrušil," zopakoval, keď objal svoju manželku a vtisol jej bozk na tvár.
"Len sme sa rozprávali," povedal Severus ledabolo a mávol ruku, akože o nič nešlo.
"Čo ťa zdržalo? Si hladný?" vyzvedala Aini.
"Ale... len nejaké papierovanie," zamumlal a na jej druhú otázku odpovedal jeho žalúdok skor, než stihol on sám.
"Poviem škriatkovi, aby ti niečo pripravil," rozhodla a bez meškania šla do kuchyne dať pokyn domácemu škriatkovi, ktorý v ich rodine slúžil už celé roky.
"Náročný deň?" spýtal sa Severus zdvorilo, aby udržal konverzáciu.
"Dalo by sa povedať. Aj keď zatiaľ je to len také plácanie sa z miesta na miesto... kým nezistíme, čo Ten- koho- netreba- menovať chystá, nie je nič, čo by sme mohli podniknúť," priznal Oliver a podišiel k baru. Posunkom sa spýtal Severusa, či si s ním dá pohárik Ohnivej whisky a keď ten prikývol, nalial im.
"Naozaj nič?" spýtal sa Severus podozrievavo. Vedel si predstaviť, čo by sa dalo robiť, ale keďže Rád pracoval tajne ako vždy, nemali až takú právomoc ako ministerstvom uznávaný orgán.
"Niečo mi uniklo?" spýtal sa zamračene, podávajúc Severusovi jeho pohár.
"Neviem... aké všetky kroky ministerstvo podniklo?" spýtal sa Severus a vyhol sa tak priamjej odpovedi. Ešte nejakú dobu spolu rozoberali možnosti, pričom Severus viac- menej vyzvedal, aby vedel, na čom Rád može stavať svoje základy. Neveril totiž Potterovi, ktorý ako sa zdalo, nebol až tak dobre informovaný. Ani ho to však neprekvapovalo. Ak pre nič iné, sympatizoval s McBrideom kvoli tomu, ako sa správa k tomu chlapcovi, teda, mladému mužovi. On sám už naňho nemal až taký dosah, takže Potter aspoň nevyjde z cviku.
Len čo sa Harry dotkol rukou dverí, ozvalo sa zreteľné: Vstúpte! a on stisol kľučku. Minerva McGonagallová sedela za stolom v riaditeľni a spoza svojich okuliarov niečo pozorne študovala. Zrejme to bolo doležité, usúdil Harry podľa jej zamysleného výrazu a tak počkal, kým si ho všimne. Po chvíli skutočne vzhliadla, akoby si až teraz spomenula, že tam niekto je.
"Dobrý večer, pani riaditeľka," pozdravil zdvorilo.
"Vitaj, Harry. Mrzí ma, že som sa ti nemohla venovať po schodzke, ale mala som nejaké povinnosti. Som rada, že si mohol prísť, posaď sa," ukázala na voľné kreslo a on vďačne prijal. Prekvapilo ho, aký bol unavený, ale to bolo len dobre. Malý Teddy ho rozhodne nešetril, chudák jeho babička.
"Tak s čím ti možem pomocť?" vyzvala ho a premeriavala si ho svojim prísnym, avšak už nie takým tvrdým pohĺadom ako za čias, keď býval jej študentom.
"Skor ide o to, s čím by som mohol pomocť ja. A napokon, som rád, že som prišiel sem, pretože by nám s tým mohol pomocť aj profesor Brumbál," povedal a nervózne si okusoval spodnú peru. Nevedel, ako jeho učitelia prijmu jeho návrh, ale zdalo sa mu to ako dobrá možnosť získať nejaké informácie.
"Teda ty vieš, ako vzbudiť moju zvedavosť, chlapče," usmial sa Brumbál zo svojho portrétu a Harry mohol vycítiť, že ho pozoruje niekoľko párov očí.
"Tak o čo ide?" nevydržala to už Minerva a popudene naňho hľadela.
"Dobre teda. je to len taký návrh a neviem, či bude fungovať, ale... ale mohol by," začal nervózne a postupne ich oboznámil so svojim plánom.
"Nie som si istá, či je to dobrý nápad," pokrútila nesúhlasne hlavou Minerva a pohĺadom hľadala pomoc u Albusa. Ten zamyslene hľadel na Harryho.
"Ja si naopak myslím, že to nie je také márne. Vlastne by sme tým získali určitú výhodu," pripustil starec a zoširoka sa na Harryho usmial.
"Ale, Albus... to nemožeš myslieť vážne. Čo keď... čo keď..." nenachádzala vhodné argumenty Minerva a zlostne prebiehala pohľadom z jedného na druhého.
"Nechcem, aby to znelo, že podceňujem tvoje schopnosti, Harry, ale podľa toho čo som počula..." nevedela, ako pokračovať, aby Harryho neurazila.
"Možno by mu mohol pomocť Severus," navrhol Albus, aby tak rozptýlil Minervione pochybnosti, no Harry okamžite vyjadril svoj nesúhlas.
"Len cez moju mŕtvolu!" zvolal pobúrene. "Zvládnem to," poevdal rozhdone a v jeho očiach sa zračilo toľko odhodlania, že Minerva len bezmocne rozhodila rukami.
"Ste jeden horší než druhý. Vieš, Harry, so Severusom toho máte spoločného viac, než si myslíš," povzdychla si.
"To ťažko," odfrkol si.
"Minerva má pravdu, moj chlapče. Prinajmenšom ste obaja rovnako tvrdohlaví, zasmial sa Albus a vložil si do úst svoj obľúbený citrónový cukrík.
Len čo Harry prišiel domov, padol znavený na pohovku a bol taký unavený, že skoro hneď zaspal. Avšak on nesmel spať. Nie, kým nespraví to, čo mal v pláne. Došuchtal sa teda do sprchy, aby sa prebral a potom... sústredil sa na to, aby znížil bariéry nitrobrany, ktorými chránil svoju myseľ. Keby o tomto vedel Snape, určite by sa mu vysmial, ale on sa to naozaj naučil. Nemohol však povedať, že by za to vďačil tomu slizkému netopierovi. jeho lekcie nitrobrany so Snapeom boli fiasko, ale keď sa to Harry učil sám... nemyslel, že by toto umenie potreboval niekedy ovládať kvoli Voldemortovi, ale zdalo sa to celkom užitočné. A potom, keď stretol Aini a zistil, že je sestra toho umasteného idiota, rozhodol sa. Zohnal si niekoľko potrebných kníh a jednoducho sa to naučil. Bol rozhodnutý nenechať Snapea sa nad ním povyšovať. Chcel mu dokázať, že nie je neschopný, ako si to o ňom jeho profesor vždy myslel. Veď aj teraz na oddelení... nebyť McBridea a jeho nezmyselných výmyslov, asi by ani nezistil, že je z celej skupiny najlepší v lektvaroch. Snapea by porazilo, keby to zistil, pomyslel si a neubránil sa zlomyseľnému úškrnu. Ešte tomu chlapovi ukáže, čoho všetkého je schopný, rozhodol sa a sústredil sa výlučne na svoju myseľ. Chránil si svoje myšlienky od chvíle, čo mu Brumbál povedal o Voldemortovom chystanom návrate. Nechcel nič riskovať. tentoraz sa však chystal na niečo viac... dnes to bude on, kto zaútočí. Sústredil sa ich vzájomné spojenie a pritvrdil, ale len jemne. Nechcel sa prezradiť a vedel, že to bude ťažké. Napriek tomu sa mu skutočne podarilo nazrieť do Voldemortových myšlienok skor, než sám predpokladal. Nevidel nič, ocitol sa akoby v temnote a okolo neho vírili myšlienky v nebezpečne rýchlych kruhoch, ktoré hrozili, že ho pohltia. Harry si dával pozor, aby sa k žiadnej nepriblížil príliš blízko. Podľa toho čo sa naučil by tým upozornil na svoju prítomnosť a tak sa len snažil sústrediť,aby mohol vnímať aspoň niektoré myšlienky. Všimol si, že tie čo víria najpomalšie sú zrejme tie, ktorými sa Voldemort práve zaoberá a on sa priblížil najviac ako mohol. To čo zistil sa mu ani v najmenšom nepozdávalo a keď konečne prerušil spojenie, zistil, že je skoro ráno. Vyčerpaný ešte v rýchlosti napísal riaditeľke, že musí informovať Rád o nových skutočnostiach, ktoré jej príde povedať hneď ráno. Vzápätí na to už ležal vo svojej posteli a dopriaval si niekoľko hodín nepokojného spánku.
