Pobočka- potter.sk

Harry sa snažil nemyslieť na všetky možné hororové scenáre, ktoré by sa behom noci mohli udiať na Voldemortovom panstve, a miesto toho vymyslieť plán na ich záchranu. Nielen na záchranu svojej dcéry, ale aj Snapea. Nie, žeby naňho tak odrazu zmenil názor, ale to čo povedal pred pár dňami, keď zomrel Mcbride, myslel vážne. Neprial si ničiu smrť, dokonca ani Snapeovu. Mohol len dúfať, že príde včas.

V duchu sa uškrnul nad tým, ako sa asi bude Snape tváriť keď zistí, že ho Harry opäť zachránil. Dosť! Zastavil sám seba a svoje myšlienky. najprv ho musíš skutočne zachrániť, povedal si a sústredil sa na to, na čo bolo treba.

Asi o hodnu neskor mal všetko čo potreboval zbalené vo svojom tajnom mešci do Hagrida a krbom prechádzal do kancelárie Minervy McGonagallovej.

"Harry? Čo ťa sem privádza takto neskoro v noci?" spýtala sa zamračeného muža.

"Prepáčte, pani profesorka, ale zdá sa, že máme problém," začal a vážnym pohľadom plným obáv na ňu pozrel.

"Posaď sa, prosím," vyzvala ho a zbystrila svoju pozornosť.

"Prepáčte, nezdržím sa dlho. Potrebujem sa len uistiť, či nie je profesor Snape v hrade," prešiel rovno k veci.

"Severus? Pokiaľ viem, videla som ho s tvojou dcérou... ehm, prepáč," zarazila sa odrazu a rukou si zakryla ústa.

"Takže vy to viete?" spýtal sa, ani len sa nesnažiac skryť prekvapenie. "Prečo mám pocit, že to vie každý okrem mňa?" zvolal a z hlasu mu zaznievala bolesť.

"Upokoj sa, Harry! Myslím, že to nevie veľa ľudí. Ako vravím, stretla som Severusa s malou na ceste do hradu a všimla som si tú podobu... Vieš, bola som s Albusom v tú noc, keď ťa nechal na prahu Dursleyovcom. Bol si len o niečo málo mladší než je ona dnes a tá podoba..." povzdychla si.

"No teraz je to už aj tak jedno," prerušil ju. "Neviem síce odkiaľ, ale vie to aj Voldemort a podľa všetkého drží Snapea a Lillith v zajatí," vyhŕkol náhlivo. "Prišiel som sa presvedčiť, či nie sú tu a či nejde o ďalší Voldemortov podraz ako v Síriusovom prípade."

"Šli do hradu, ale keď som sa vracala z Prasiniek, šli zase preč. Netuším kam, ale do hradu sa nevrátili," uviedla na pravú mieru.

"Fajn, takže pravdepodobnosť, že je to pravda je veľká. V tom prípade... pani profesorka, priveďte sem hneď Aini a nech sa odtiaľto ani nepohne, nie je vylúčené, že sa ten netvor pokúsi dostať aj ju. A povedzte madam Pomfreyovej, aby bola pripravená. Snape sa nezdal byť práve vo forme," rozdával rozkazy, akoby ho niekto poveril vedením celej záchrannej operácie.

"Harry, čo chceš robiť?" ozval sa ustaraný hlas z jedného z portrétov.

"Musím im pomocť, pane. Voldemort chce, aby som mu priniesol náramok, čo som našiel v Labyrinte a dal mi čas do rána. Inak..." vysvetľoval.

"Ale náramok je zničený, alebo nie?"

"To ale Voldemort nevie. Premenil som obyčajný náramok tak, aby vypadal ako ten z Labyrintu. Voldemort mi povedal, kam mám prísť, ale upozornil ma, že musím prísť sám. A tiež pojdem sám. Pokúsim sa tam dostať skor a nejako odtiaľ tých dvoch dostať skor, než bude neskoro. Pani profesorka, myslíte, žeby ste mi mohli vyrobiť jedno prenášadlo priamo na ošetrovňu?" obrátil svoju pozornosť priamo na riaditeľku.

"Iste, iste," pritakala a dala sa do práce.

"Buď opatrný, Harry a urob čo budeš mocť, aby si im pomohol," lúčil sa s ním Brumbál, keď bol Harry na odchode.

"Samozrejme, pane. Dovidenia," zamumlal a vyšiel z riaditeľne a následne z hradu sprevádzaný riaditeľkou.

"Upozorním Kingsleyho a keď budete v bezpečí, zaútočíme na jeho panstvo," oznámila mu a on prikývol.

"Spolieham sa na vás, že nezasiahnete skor, než bude treba. Dajte mi trochu času," požiadal a s tými slovami sa premiestnil. Nie však tam, kam Voldemort čakal, že sa premiestni.

Bod, do ktorého sa dostal bol od Voldemortovho panstva vzdialené dosť na to, aby ho jeho alarmy nemohli zachytiť, ale zároveň blízko na to, aby odtiaľ mohol Harry bez problémov doletieť do cieľa. Dosť pochyboval o tom, že by Voldemort nechal strážiť, aj keď... jeden nikdy nevie a preto ešte skombinoval lektvar neviditeľnosti so splývavým kúzlom.

"A teraz uvidíme, kto z koho," zamumlal si Harry potichu sám pre seba a nasadol na svoju metlu.

Na panstve bol zhruba o pol hodiny a ako sa zdalo, nik si ho nevšimol. Najtichšie ako mohol prešiel z hornej veže cez niekoľko prázdnych izieb až na prízemie. Prekvapilo ho, že narazil asi len na piatich strážcov, no našťastie ho ani jeden z nich nevidel ani nepočul.

Zamyslel sa nad tým, kde by mohol byť Snape a došiel k jedinému záveru... niekde v podzemí. A tak potichu napredoval do najtemnejšej časti Voldemortovho panstva, aby zistil, prečo je všade taký pokoj a kľud.

"Tak čo, Severus, ešte stále nemáš dosť? Povedz mi, ako dlho si myslíš, že vydržíš? Nájde ťa Potter ešte medzi živými, či len predá tvoju mŕtvolu do rúk tvojej sestre? Možno by ho to mohlo potešiť, čo myslíš? Konečne by k nej mal voľný prístup, aj keď... nie, žeby som plánoval ho odtiaľto pustiť živého, to iste chápeš," uškŕňal sa Voldemort, zjavne spokojný sám so sebou. "Urob mi radosť, Severus, a podeľ sa s nami o svoju bolesť," prehovoril znovu a vo vzduchu sa objavil magický bič, ktorý začal biť Snapeovo už tak zúbožené telo a napriek snahe zadržať výkriky, rozľahol sa Snapeov hlas celou a doľahol až k Harrymu. V tej chvíli by najradšej Voldemorta na mieste zabil, ale nemohol. Nesmel sa prezradiť skor, než bude jeho dcéra v poriadku. A tak tam stál ako primrznutý a sledoval to hrozné divadlo. Mohol len dúfať, že to Voldemort čo najskor skončí, alebo Snape upadne do bezvedomia. Ale len do bezvedomia, nesmie zomrieť. Nie, teraz rozhodne nie, opakoval si v duchu, akoby tým chcel Snapeovi dodať síl.

Nevedel, ako dlho tam stál, kým výkriky utíchli a Voldemort stratil záujem o svojho väzňa. Aspoň do doby, kým nebude opäť schopný vnímať všetku tú krutú bolesť. Keď sa dvere cely za posledným Voldemortovým poskokom zavreli, podišiel Harry ku zmrzačenému telu, aby sa uistil, či Snape žije. Naskytol sa mu príšerný pohľad a uvažoval, ako dlho bol Snape v tomto zajatí. vyzeralo to totiž, akoby tu bol dni, možno týždne, behom ktorých ho mučili, a nie len niekoľko hodín. Lenže Harry vedel svoje. Voldemortovi stačilo pár minút na to, aby z človeka vytrieskal dušu, a to doslova.

Vytiahol zo svojho mešca potrebné lektvary a opatrne ich Snapeovi nalial do krku. Rýchlymi jednoduchými kúzlami, ktoré bol nútený sa počas svojho výcviku naučiť, ošetril tie najhoršie zranenia a s uspokojením zistil, že Snapeov stav sa trochu zlepšil. Svadčil o tom silnejší pulz i hlbšie dýchanie, hoci vedel, že kvoli zlomeným rebrám to musí byť bolestivé.

„Enervante,“ zamumlal Harry potichu a sledoval, ako sa jeho bývalý profesor preberá z bezvedomia.

„Čo...“ mumlal vysilený muž a rozhliadal sa okolo seba. Kvôli tme však nič nevidel.

„Ste v poriadku, Snape?“ spýtal sa ho Harry. Cítil, že účinky lektvaru už vyprchali a tak by ho mal počuť.

„Potter? Čo do kotla...“ zahromžil a snažil sa pohnúť, no ostrá bolesť ho prinútila zastaviť sa uprostred pohybu. Odrazu vedel, kde je i ako sa sem dostal.

„Lilli...“ dostal zo seba a ich pohľady sa stretli.

„Idem po ňu. Neviete, kde by ju mohli držať?“ spýtal sa pre istotu, hoci tušil, aká bude odpoveď.

„Nie, ale... rýchlo. Je...“ rozkašlal sa a Harry na jeho perách zbadal čerstvé kvapôčky krvi. To nie je dobré, pomyslel si. Rebrá museli prepichnúť pľúca. Musí ich odtiaľto dostať skôr, než bude neskoro.

„Ležte pokojne a nehýbte sa. Voldemort odtiaľto odišiel ani nie pred desiatimi minútami. Myslí si, že ste stále v bezvedomí, takže by sa nemusel vrátiť tak skoro, ale... proste tu len vydržte a snažte sa zostať nažive. Prinesiem Lilli a potom vás odtiaľto dostanem,“ sľúbil a chystal sa odísť.

„Nechaj ma tu, Potter a odveď to dieťa!“ prikázal a snažil sa, aby jeho hlas znel čo najpevnejšie, ale zlyhal.

„To by sa vám páčilo, čo? Aby som vás tu nechal napospas tomu bastardovi... nie, Snape. Ešte neprišiel váš čas, dostanem vás odtiaľto,“ oponoval mladší muž.

„Prečo?“ nechápal Snape. Po tom všetkom, čo Potterovi spôsobil, po všetkých tých rokoch trápenia a po tom fiasku s Aini si bol istý, že ho tu Potter nechá zomrieť v kaluži krvi, zomrieť v bolestiach, pri ktorých smrť je tým najväčším vykúpením.

„Nerobím to kvôli vám, nebojte sa. Robím to z lásky k Aini a preto lebo viem, že by vašu smrť niesla veľmi ťažko. Žiadne iné motívy v tom nehľadajte,“ odvrkol Harry a tentoraz krytý len splývajúcim zaklínadlom sa vydal hľadať svoju dcéru. Dúfal, že nebude musieť prejsť celý dom, aby ju našiel. A ani nemusel. Našiel ju asi v tretej izbe na prízemí. Ležala na posteli v zvláštnom uhle a keď ju zbadal, srdce sa mu na okamih zastavilo. Nie, to predsa... to nemôže byť pravda, pomyslel si a trasúcou sa rukou sa natiahol k dievčatku. Takmer počul, ako balvan kváriaci jeho srdce padol, keď sa uistil, že žije. Krvavá škvrna na vankúši a zaschnutá krv vo vlasoch svedčili o tom, že je zranená a on mohol len dúfať, že nijak ťažko. Stále však spala a keďže nevedel o vdýchnutom koreni Mandragory, znepokojovalo ho to. Ale aspoň sa nemusí starať o to, že by ho prezradila.

Keď sa Minerve konečne podarilo spojiť s niekým zo Snape Manor, ozvala sa jej len Nancy.

„Aini spí, dala som jej upokojujúci lektvar. Chúďa, znáša to veľmi zle,“ vysvetľovala stará žena.

„Prepáčte, ale predpokladám, že Severus sa dnes nevrátil,“ skôr konštatovala, než sa pýtala Minerva a Nancy len súhlasne prikývla.

„V tom prípade sa obávam, že nemám dobré správy. Myslíte, že by ste mohli Aini zobudiť? Je to dôležité,“ naliehala Minerva.

„To nebude nutné, som tu. O čo ide, pani riaditeľka?“ spýtala sa Aini a strach prehlušil všetku únavu, ktorú predtým pociťovala.

„Je mi ľúto, že vás musím vyrušovať, ale ide o Severusa a vašu dcéru. Zdá sa, že nemám dobré správy. Mohli by sme to prebrať u mňa v riaditeľni, prosím?“ žiadala riaditeľka.

„Hneď som tam,“ povedala Aini, viditeľne poblednutá od strachu. Len čo sa pomocou letaxu dostala do riaditeľne, zviezla sa na najbližšie voľné kreslo a požiadala Minervu, aby jej povedala, čo sa stalo.

„Neviem nič určité, len to, že sa tu asi pred pol hodinou zjavil Harry Potter a vravel niečo o tom, že Voldemort uniesol Severusa i vašu dcérku. Žiaľ, neviem vám povedať ani ako, ani kedy sa to stalo, ale viem, že Harry urobí všetko preto, aby ich priviedol späť,“ vysvetľovala Minerva.

„Harry?“ nechápala Aini.

„Šiel na Voldemortovo panstvo, aby ich priviedol späť. Verte mi, Aini, ak má niekto šancu im pomôcť, je to Harry,“ chlácholila ju Minerva.
“Pre Merlina, moje dievčatko... a Severus... Voldemort vie, že bol zradca. On... on ho bude chcieť zabiť,“ jachtala roztraseným hlasom a po tvári sa jej kotúľali slzy.

„Upokojte sa, Aini. Harry vám ich privedie späť,“ vložil sa do rozhovoru Albus Brumbál.

„Harry Severusa nenávidí. Prečo by mu pomáhal? Dnes ráno sa veľmi pohádali a on... Severus mu jednu vrazil. Ja neviem, čo... nemôžete tam poslať niekoho iného?“ prosila naliehavo.

„Aini, aj keby Harry vášho brata nenávidel viac než kohokoľvek iného na svete, urobil by všetko preto, aby mu pomohol. Poznám toho chlapca naozaj dobre a aj keď tomu možno nebudete veriť, nikdy by Severusovi neprial smrť,“ oponoval jej starý riaditeľ a Minerva súhlasne prikyvovala.

„Aj ja som si myslela, že ho poznám a potom... prepáčte, to som nemala hovoriť,“ ospravedlňovala sa a roztrasenými rukami si uhládzala habit.

„Chceli ste povedať, že vás opustil? To ste mali na mysli?“ spýtala sa Minerva chápavo a Aini mlčky, pozerajúc do zeme, prikývla.

„Nikdy vám nepovedal, kde skutočne bol, však?“

„Myslím, že som mu k tomu ani nikdy nedala príležitosť,“ priznala mladá žena potichu.

„Viete, Aini, mrzí ma, že sa veci takto skomplikovali. Mal by to byť Harry, alebo Severus, kto vám to povie, ale teraz... cítim, že vám musím povedať pravdu, aby ste vedeli, že Harrymu môžete veriť,“ pokračovala Minerva potichu.

„Pravdu o tom, kde Harry bol celý ten čas a prečo o sebe nedal vedieť?“ spýtala sa Aini ostýchavo.

„Áno. Pred viac než dvomi rokmi si Albus nechal zavolať Harryho, aby mu oznámil, že sa Voldemort pokúša nájsť spôsob, ako sa vrátiť. Nebudem zachádzať do nejakých podrobnosti, ale poviem len toľko, že ešte v ten deň sa Harry zbalil a šiel urobiť, čo musel. Opäť musel obetovať všetko, čo mu bolo drahé, aby zabránil možnej katastrofe,“ vysvetľovala Minerva a Aini len šokovane počúvala.

„Dostal sa do akéhosi Labyrintu duší, kde čas beží inak než u nás. Nebudem vám ani hovoriť, aké všetky nástrahy tam na Harryho čakali, ale jeho cesta nebola ani zďaleka ľahká. Kým jemu sa zdalo, že tam strávil nanajvýš dva týždne, boli to dva dlhé roky. Dva roky, behom ktorých sme všetci prestali dúfať, že sa ešte vôbec vráti,“ pokračoval Brumbál smutným hlasom.

„Pre Merlina... on to všetko robil kvôli nám, kvôli celému svetu a ja... ja som si myslela, že sa zľakol zodpovednosti,“ šepkala Aini sama pre seba, no v miestnosti bolo také ticho, že ju počuli.

„Harry bral svoje povinnosti vždy veľmi vážne a určite by neutiekol. Zbabelosť je jedna z vlastností, ktoré Harry nepozná. Je to ten najčestnejší chlapec, akého som kedy mal možnosť spoznať,“ vravel na obhajobu svojho Zlatého chlapca Brumbál. To už ale Aininu tvár zmáčali slzy. Slzy smútku, viny, ľútosti a strachu.

„Ale prečo mi nič nepovedal... V ten deň som ho hľadala, ale nebol doma. Odišla som do Francúzska, ale mohol mi nechať aspoň odkaz... prečo to predo mnou tajil? Nechcel, aby sa o tom dozvedel Severus, alebo prečo?“ nechápala a s tou otázkou sa obrátila na riaditeľku.

„Ani svojim najlepším priateľom toho nepovedal veľa, len že ide o Voldemorta. A nie, nemyslím si, žeby to chcel utajiť pred Severusom. Ten o tom vedel. To, že sa Voldemort snaží vrátiť medzi živých a Harry tomu šiel zabrániť, som oznámila na prvej schôdzi Fénixovho rádu po Harryho odchode. Ale prečo vám nenechal žiaden odkaz, na to žiaľ neviem odpovedať,“ odvetila smutne. Aini však bola šokovaná niečím iným.

„Severus to vedel? On vedel, že Harry odišiel kvôli Voldemortovi?“ spýtala sa potichu a Minerva, dokonca i Albus zo svojho portrétu, prikyvovali.

„Nie, to nemôže byť pravda! To... to by mi neurobil, alebo áno? Žeby preto...“ jachtala, stratená vo vlastných úvahách napokon zložila hlavu do dlaní. „Bola som taká hlúpa, taká naivná, že som mu verila...“vzlykala, no potom si znovu spomenula na únos svojho brata o a dcéry. So strachom v očiach pozrela na Minervu.

„Vrátia sa, však?“ spýtala sa s nádejou v hlase.

„Musíme dúfať. Čo keby sme teraz šli na ošetrovňu? Harry má so sebou prenášadlo, ktoré ich tam dopraví,“ odvetila s tichým povzdychom a spoločne s Aini kráčala mĺkvymi chodbami hradu. Zdalo sa, že krátka prechádza im obom prospeje a dá im čas spamätať sa.

„Myslíte, že mi Harry niekedy odpustí? V podstate som ho zradila a chcela som ho pripraviť o dcéru,“ prerušila ticho Aini.

„Harry vás miluje a keď zistil, že má dcéru, úplne ho to vzalo,“ odvetila s miernym, avšak stále smutným úsmevom Minerva. Zámerne zamlčala opis scény, keď Harry takmer uškrtil Severusa. „Som si istý, že čaká len na príležitosť, aby vám to všetko vysvetlil a dokázal vám, ako veľa preňho znamenáte. Nemusíte sa báť, žeby vám neodpustil,“ uisťovala ju.

„V to dúfam,“ povzdychla si a posadila sa na kraj prázdnej postele na ošetrovni. Madam Pomferyová s Minervou McGonagallovou postávali obďaleč a obe jej smerom vrhali ustarané pohľady. Ich starosť sa však netýkala len mladej ženy, ale i Severusa, Harryho a tej malej.