Pobočka- potter.sk

Svet okolo Severusa sa točil, až kým tvrdo nedopadol na chladnú kamennú podlahu. Ešte sa ani nestihol obzrieť, kde vlastne je, už za sebou začul syčivé Expeliarmus a jeho prútik letel preč od neho.

"Crucio!" ozvalo sa vzápätí a než si Severus s hrozou uvedomil, čo sa deje, vykĺzlo mu z náručia spiace dieťa a on sa zvíjal v bolestiach na zemi. V hlave mu hučalo a priestor okolo neho prestával existovať, keď bolesť trvala príliš dlho a jeho myseľ sa zahmlila.

Keď to konečne prestalo, zalapal po dychu.

"Vitaj, Severus," ozval sa za ním hlas, ktorý nepočul tak dlho, a ktorý ako dúfal, nebude musieť počuť už nikdy vo svojom živote. Osud mu však neprial. Zrejme to bude totiž ten posledný hlas, ktorý vo svojom živote bude počuť. "Rád ťa opäť vidím," zatiahol Voldemort neúprimne.

"Škoda, že nemožem povedať to isté," zavrčal Snape slabým hlasom.

"Ach áno, počul som o tvojom rozhodnutí zmeniť strany," povedal muž s hadími očami tak pokojne, akoby konštatoval počasie. Severus sa medzitým snažil postaviť, no oslabené nohy ho zradili a tak zostal sedieť, nenávistne pozerajúc na toho bastarda, ktorý zničil celý jeho život. Pohľadom však zablúdil k drobnému telíčku ležiacemu neďaleko a od strachu takmer nedýchal.

"Čo som to len urobil? Lillith... moja maličká, čo som to urobil. Ach Aini, odpusť..." prebiehalo mu mysľou. Voldemort akoby uhádol jeho myšlienky, sklonil sa k dieťaťu.

"Čože, Severus? Koho si mi to tu priviedol so sebou? Bábiku na hranie?" uškrnul sa zlomyseľne a kúzlom zdvihol dievčinu do vzduchu.

"Nechaj ju, ty bastard!" zrúkol Severus a vrhol sa jeho smerom, nedbajúc na slabosť, ktorá ho premohla z dlhotrvajúceho cruciata.

"Ale no tak, Severus. Vieš, ako rád sa hrám. Dopraj mi to potešenie," povzdychol si Voldemort takmer prosebne, no chuť na hranie ho zrejme opustila, keď zistil, že Lilli stále ešte tvrdo spí. Kým sa Severus zmietal pod účinkami ďalšej neodpustiteľnej, pomyslel si, že je to jej jediné šťastie. Voldemort má rád krik a plač svojich obetí a kým mu bude táto "radosť" odopretá, má jeho malá neter šancu na to, že sa vyhne mučeniu. Och nie, nezniesol by ten pohľad.

"Zdá sa, že zábava sa odkladá," odfrkol si pohoršene Voldemort a zrušil cruciatus namierený na Snapea. Miestnosťou sa rozľahol jeho šialený smiech, keď sledoval, ako sa Snape doplazil ku svojej neteri. Jej drobné telíčko nešetrne dopadlo na kamennú podlahu, keď Voldemort zrušil levitašné kúzlo a namieril svoj prútik na Snapea. Mohol len dúfať, že nemá žiadne vnútorné zranenia. Je to predsa ešte len dieťa, pre Merlina, zúfal si. Čo najjemnejšie ju zdvihol do svojho náručia, v snahe chrániť ju vlastným telom pred tým bastardom. Nemože dovoliť, aby jej ublížil. Lenže ani nevedel, ako by tomu mohol zabrániť. Jeho prsty nahmatali čosi teplé a lekavé a on s hrozou zistil, že je to krv. Lillith hlavou narazila na zem a teraz krvácala.

"Pre Merlina!" zaúpel zúfalo, a Voldemortov smiech rezonoval v jeho ušiach ešte hlasnejšie.

"Vidím, že ti na tom decku veľmi záleží, Severus. Čo povieš, nie je to zvláštne, keď jej otca tak nenávidíš? Ale dobre pre mňa... zdá sa, že pán Potter bude mať o dovod viac, prečo vyhovieť mojej... žiadosti," uškrnul sa a pokynul osobe stojacej neďaleko, aby odniesla dieťa.

"Nie! Nechaj ju na pokouji, rozumel si? So mnou si rob čo chceš, ale jej sa nedotkneš!" kričal Severus ako zmyslov zbavený, no než stihol čokoľvek urobiť, tvár sa mu skrivila ďalšou prežívanou bolesťou a on, s mysľou zahmlenou ako nikdy predtým sledoval, ako jeho neter odnášajú preč od neho. To je koniec, pomyslel si. Neochránil som ju... obrovský balvan viny akoby dopadol na jeho hruď a dusil ho.

"Povedz mi, Severus, ako dlho myslíš, že bude Potterovi trvať, kým ti príde na pomoc? Alebo by som mal povedať... kým príde zachrániť svoju dcéru? Oh, myslel si si, že to neviem? Ale no tak...každý máme svoje zdroje a po pravde, tvoj švagor nebol práve povestný svojou diskrétnosťou. Ako pekne vraj pred viac než pol rokom fňukal na ramene svcojho priateľa, že ho tvoja sestra nechce... že stále myslí len na Pottera a na decko, čo s ním má. Musel Pottera veľm i nenávidieť," uškrnul sa Voldemort a prechádzajúc okolo Severusa, kopol ho do hrude, až sa ozvalo slabé prasknutie, keď mu praskli dve rebrá. Severus zalapal po dychu od bolesti, ale hneď zistil, že to nebol najlepší nápad.

"Ani sa mu nečudujem. ty z toho tež určite nie si nadšený, však? No tak schválne... myslíš, že keď sem príde, spomenie si na teba?"

"Daj sa vypchať!" zachrčal Severus a v duchu dúfal, že Potter naozaj príde. Nie, aby ho zachránil, ale aby zachránil Lillith.

"Vidím, že tvoj zmysle pre humor ťa neopúšťa, moj milý priateľu, no veď uvidíme, ako dlho ti to vydrží," uchechtol sa Voldemort a oči mu žiarili šialeným pobavením, keď na Severusa zoslal kosti drviacu kliatbu. Napriek všetkej snahe, nedať tomu bastardovi dovod k radosti a uspokojeniu, sa Severusovi z hrdla vydral dlhý, bolesťou naplnený výkrik. Nevedel, ako dlho trvalo, kým ho vedomie konečne opustilo, no všetky jeho myšlienky sa točili okolo Aini a Lilli... jeho najväčších pokladov. Zradil ich. Sklamal. Ublížil im viac, než ktokoľvek iný a už nikdy nebude mať možnosť sa ospravedlniť.

Harry sa práve snažil zaspať, ale spánok ho obchádzal. Jeho nos už bol v poriadku, ale spomienka na to, ako mu Snape vrazil, bola vyrytá do jeho pamäti snáď navždy.

"Veď počkaj, raz aj na teba dojde, slizký parchant," zavrčal si popod nos a upravil si vankúš, akoby dúfal, že to pomože jeho otupelej mysli ponoriť sa do snov.

Lenže čosi mu bránilo v tom, aby spal. Akýsi vnútorný hlas mu našepkával, že sa niečo deje. Lenže čo? Mohlo by to súvisieť s Voldemortom? Ale ako má zistiť, čo je zle? Možno by mohol... áno, to je jediný sposob, pomyslel si a s trochou úsilia znížil svoju ochranu mysle.

"Vitaj, Harry, som rád, že si sa ku mne pripojil. Myslel som, že budem musieť klopať dlhšie, než mi otvoríš," ozval sa Voldemortov hlas v jeho hlave a on okamžite začal obnovovať nitrobranu.

"Na tvojom mieste by som to nerobil, ak nechceš, aby toji drahí zomreli," zastavil ho ľadový hlas znejúci v celej jeho hlave.

"O čom to hovoríš? O čo ti ide?" spýtal sa pokojne Harry, no pokoj bol v tej chvíli jediné, čo mu chýbalo.

"No... čo keby si sa pozrel sám?" navrhol Voldemort a podstrčil mu spomienku na prvé okamihy Severusovho mučenia. Toho, pri ktorom bola v miestnosti ešte aj jeho dcéra.

"Čo si im urobil, ty bastard?" skríkol odrazu.

"Ale, ale, Harry. Pozor na jazyk, inak by som sa mohol nahnevať a ver mi... znamenalo by to oveľa, oveľa viac bolesti pre tvojho drahého profesora,"odvetil Voldemort chladne a v ďalšej spomienke mohol Harry vidieť Snapea, zvíjajúceho sa v strašných bolestiach. Museli byť strašné, pretože nikdy za celý svoj život nevidel Snapea takto kričať. Vedel veľmi dobre, že Snape je hrdý muž a urobil by všetko, len aby ho ten bastard Voldemort nevidel zlomeného a poníženého. Harry cítil, ako sa jeho telo triaslo. Nemohol cítiť Snapeovu bolesť, ale jeho myseľ ani telo nezabudli na bolesť, ktorú im Voldemort sposoboval opakovane pred niekoľkými rokmi.

"Čo odo mňa chceš? Ako mám vedieť, že to nie je len další podvrh ako so Síriusom?"

"Nemusíš mi veriť, ale v tom prípade... budeš sa musieť so svojou dcérou rozlúčiť Harry. Čo povieš, aký je to pocit, stratiť niečo, čo si nikdy predtým nemal? Ako asi zareaguje jej matka, keď zistí, že si ju mohol zachrániť a nezachránil si?" neprestával Voldemort so svojou manipuláciou a Harry vedel, že sa mu to dokonale darí.

"Čo chceš?" spýtal sa rezignovane.

"Vedel som, že sa dohodneme. Ty veľm i dobre vieš, čo chcem, Harry. Prines mi ten náramok do zajtrajšieho rána, inak sa začnem hrať s tou maličkou. veril by si, ako veľmi na nej Snapeovi záleží? Možno by chcel byť pri tom," povedal naoko zamyslene Voldemort a Harry škrípal zubami. Voldemort teda nevedel, že Harry náramok zničil. Nesmel mu to prezradiť, inak by stratil nádej na ich záchranu.

"Kam mám prísť?" spýtal sa pevne.

"Vieš, kde sa nachádza moje staré sídlo, však, Harry? Ale radím ti, príď sám. Dokonca ti to uľahčím a zruším svoje bariéry, aby si sa mohol premiestniť piamo, ale ak príde ešte niekto iný, naša dohoda padá a začnem tou malou. Verím, že si rozumieme," odpovedal Voldemort pokojne.

"Ráno budem tam," uistil ho a Harry a cítil, ako Voldemortova myseľ opúšťa tú jeho a rýchlo obnovil svoju nitrobranu. Posadil sa na posteli a premýšľal. Potrebuje plán, veľmi dobrý plán.