Pobočka- potter.sk

Čas plynul ďalej ako vždy a nezastavil sa pred ničím, ba ani pred smrťou. A tak ľudia v hrade i mimo neho žili naďalej svoje životy a spomínali na tých, ktorí už s nimi neboli.

Voldemort neustále skúšal nové a nové taktiky, ako sa zmocniť chlapca, no vždy zlyhal, keď narazil na Brumbálove prekážky. A tak sa Harrymu Potterovi podarilo úspešne dokončiť prvý ročník na Bradavickej škole čar a kúzel.

„Vidíš Ron, keby si sa viac učil, mohol si mať aspoň také dobré výsledky ako Harry.“ karhala svojho kamaráta Hermiona, ktorá absolvovala ročník ako najlepšia zo všetkých prvákov. Ani Harry sa nedal zahanbiť a keby žili jeho rodičia, boli by naňho určite pyšní.

„Nezačínaj s tým zas, Hermiona. Som rád, že je to za nami a budú prázdniny. Čo ty, Harry? Už sa tešíš na to, že budeš so Siriusom?“ zmenil rýchlo tému Ron a Harry ho v tom nenechal.

„Jasné. Má vraj nejaké veľké plány na leto, ale myslím, že mi dovolí vás navštíviť, ak to teda bude považovať za bezpečné. A keby nie, vraj ste obaja srdečne vítaní u nás.“ odpovedal Harry s úsmevom.

„Páni, dúfam, že ma mamka s tatkom pustia. Inak budem asi celé prázdniny zbavovať záhradu škriatkov.“ posťažoval si a Harry s Hermionou sa srdečne zasmiali jeho zamračenému výrazu.

„Čafte decká, tak jak je? Šecko dobré?“ ozval sa za nimi veselý hlas Bradavického hájnika.

„Jasné, Hagrid. zajtra predsa začínajú prázdniny. Ozaj, Sirius vravel, že tu cez prázdniny nejaký čas pobudneme, tak by som ti mohol s dačím pomôcť, ak budeš chcieť.“ navrhol Harry.

„Jasnačka, cez leto je tu roboty vždy dosť. No ništ, idem ja pozrieť Tesraly, až sú zajtra fit.“ rozlúčil sa a ešte im aj zamával.

„Čo sú to tie Tesraly?“ spýtal sa Ron a vyzeral pritom pekne natvrdlo.

„To sú kúzelné tvory, čo ťahajú školské koče.“ vysvetľovala Hermiona.

„Čože? Ono ich niečo ťahá? Myslel som, že sú nejako začarované či tak niečo.“ čudoval sa.

„Ron, vážne by si si mal prečítať tú knihu, inak ti s tým Hermiona nikdy nedá pokoj.“ navrhol mu Harry a dokonca sa ponúkol, že mu požičia vlastný výtlačok. Ryšavý chlapec len mávol rukou a pretočil sa na bok, aby mohol lepšie sledovať dianie pri jazere.

Harry bol zvedavý na Tesraly. Bol si istý, že ich zajtra uvidí, pretože sú to tvory neviditeľné tým, ktorí sa ešte nestretli so smrťou. Osteň bolesti ho trochu bodol pri srdci pri spomienke na otca. Bolo to pol roka, čo zomrel a on sa s tým stále ešte zmieroval. Vďaka Siriusovi, Ronovi a Hermione to našťastie celkom zvládal. Avšak nevedel, čo bude keď príde domov. Áno, domov. Do domu, kde býval so Severusom. Chcel sa tam ešte vrátiť, než sa presťahuje k Siriusovi a rozlúčiť sa s Calwen. Ako jej to len povie?

Deň odchodu nastal a Harry s ostatnými nastúpil do Bradavického Expresu. Sirius mu dovolil absolvovať tu cestu s priateľmi a sľúbil, že ho počká v Londýne. Ubehlo to prekvapivo rýchlo, najmä keď väčšinu cesty strávili Ron s Harrym hraním šachov.

„Cez prázdniny si poriadne naštudujem tú knihu od Severusa a potom ti to natriem.“ vyhrážal sa Harry Ronovi a ten sa posmešne uškrnul.

„To určite.“

Vlak zastavil v stanici Kings Cross a priatelia sa museli rozlúčiť.

„Tak pekné prázdniny a určite mi napíšte.“ mával im Harry na rozlúčku a s úsmevom na tvári sa rozbehol k svojmu krstnému otcovi.

„Pripravený?“ spýtal sa ho a jednoduchým kúzlom zmenšil Harryho kufor tak, aby ho mohol strčiť do vrecka.

„Jasné, tak už poďme.“ chytil sa ho a spoločne sa preniesli pred ich dom.

Prvé čo Harrymu pripomenulo domov bola vôňa ihličia a lesa, ktorá sa ovíjala po okolí. Vdychoval ju plnými dúškami a keď zavrel oči, videl seba a Severusa na čistinke pri lese, kde ho učil lietať a kde líhavali v tráve a rozprávali sa.

„Naozaj chceš ísť dnu?“ spýtal sa ho opatrne Sirius a obzeral si okolie.

„Chcem. Pôjdeš aj ty, alebo počkáš tu?“

„Rád sa pozriem, ako to tu vyzerá. Len dúfam, že na mňa z každého rohu nevybafne nejaký tvor naložený v liehu.“ poznamenal na adresu učiteľa lektvarov. Harry prevrátil oči a pokrútil hlavou.

„Severus tu mal všeličo, ale vedel, že ma tie príšery v nálevoch desili a tak ich doma nemal. Väčšinu uchovával v kabinete v škole.“ vysvetlil Harry a po drevených schodoch vystúpil na terasu a k dverám.

„Prekvapuje ma, že bol taký ohľaduplný.“

„Počuj, Sirius. Bol to môj otec a vychovával ma najlepšie, ako vedel. Tak konečne prijmi ten fakt a zapamätaj si to. Nech bolo medzi vami čokoľvek, nehovor o ňom predo mnou takýmto tónom.“ nezdržal sa Harry.

„Len kľud, chlapče. Nemyslel som to zle. Ja len, že si nedokážem Severusa predstaviť, ako berie na niekoho ohľady a už vôbec nie na malé dieťa. Viem, že ťa mal rád a že ty máš rád jeho. Neberiem ti to.“ ospravedlnil sa, pretože chlapec ho zle pochopil.

„Aha, no... tak prepáč. To ja len, že som tu dlho nebol a ...“ habkal.

„V poriadku. tak sa poďme pozrieť dnu.“ položil mu ruku na rameno a otvoril dvere. Závan vzduchu spôsobil, že sa prach usadený na nábytku a podlahe rozvíril. Jediné mávnutie prútika stačilo, aby sa otvorili i okná a dnu preniklo trochu svetla i vzduchu.

„Celkom útulné. Žiaden luxus, ale je tu všetko čo človek potrebuje.“ uznanlivo zhodnotil zariadenie domu Sirius a poobzeral sa po všetkých izbách.

Harry mieril do tej jedinej, ktorá ho teraz zaujímala. Otcova spálňa vyzerala tak ako vždy. Ešte stále tu bolo cítiť škoricu, klinček a mätu. To boli hlavné vône, ktoré si so Severusom spájal, pretože z neho boli často cítiť potom, ako dovaril nejaký lektvar. Videl sám seba pred pár rokmi, ako sa šplhá do vysokej postele a Severus sa s úsmevom prizerá jeho snahe dostať sa nemu. Nepomáhal mu, no o to radostnejší výraz sa na Harryho tvári objavil, keď sa mu to podarilo a jeho otec mu urobil vedľa seba miesto, prikryl ho dekou a tak napokon zaspali. Spomínal si, ako Severus klial keď Harry ako väčšina detí odmietala jesť, alebo keď trucoval pre nejakú malichernosť. Stál tam bez pohnutia azda dvadsať minút, keď zvonka začul nejaké hlasy.

Calwen práve vešala na záhrade prádlo, keď si všimla dve čiernovlasé postavy vchádzajúce do Severusovho domu. Srdce jej od radosti poskočilo. Všetko nechala tak ako bolo a bez meškania sa rozbehla dole kopcom.

„Haló, je niekto doma? Severus? Harry? Kde ste?“ volala a obišla dom zozadu. Zbadala tvorené okná i dvere a na terase niekto stál. Čiernovlasý muž, ktorý na ňu so záujmom pozrel však nebol Severus.

„Kto ste? A čo tu robíte? Toto nie je váš dom.“ oborila sa naňho a zostala stáť na mieste.

„Prepáčte, ja tu len čakám na Harryho. Prišiel si sem vziať nejaké veci.“ odpovedal popravde a zvedavo si ju obzeral. Cítila sa trochu neisto, keď zachytila jeho pohľad. Vstúpila na prvý schodík terasy rozhodnutá pozrieť sa dnu. Než tak ale stihla urobiť, objavil sa vo dverách čiernovlasý chlapec, ktorého by bezpečne spoznala medzi tisícami.

„Harry, môj ty bože, ty si vyrástol.“ usmiala sa naňho a tuho ho objala. Harry bol veľmi rád, že ju opäť vidí, ale ešte stále nevedel, ako jej to povedať.

„A kde máš Severusa? Zastaví sa neskôr?“ hádala a pozrela do Harryho smaragdovo zelených očí. On však len mlčal a pozeral na ňu.

„Čo sa deje? Spolkol si jazyk? Nikdy si nebýval taký tichý. Poď, sadnime si a rozprávaj, čo máte nové?“ vyzývala ho a posadila sa na jednu z drevených stoličiek. Chlapec ju nasledoval, no Sirius zostal stáť. Zdalo sa, že tí dvaja sa potrebujú porozprávať a tak sa nebadane vytratil, no nie ďaleko. Neustále mal Harryho na očiach.

„Calwen ty... ty budeš mať dieťatko?“ spýtal sa po chvíľke nesmelo, no ona sa zoširoka usmiala.

„Áno, Harry. Budem mať syna.“

„Ty si sa vydala?“ neprestával so zvedavými otázkami.

„Nie, to... vlastne neviem akoby som ti to povedala, ale ...“ zarazila sa a spomenula si, čo jej raz vravel Severus. Harry je vraj dosť vzťahovačný a príliš sa na Severusa upína a nedovolí nikomu sa k nemu viac priblížiť. Lenže za posledné roky vôbec nemala pocit, žeby sa Harry voči nej správal nepriateľsky, hoci si boli so Severusom bližší než predtým. Má mu to teda povedať, alebo to nechať na Severusa?

„Takže jeho otcom je Severus?“ spýtal sa Harry zastretým hlasom, no ona si jeho tón vysvetlila po svojom.

„Áno, Harry. Ale nemusíš sa báť, žeby ťa mal Severus preto menej rád. Nemáš dôvod na to malé žiarliť.“ vysvetľovala, no Harry len pokrútil hlavou.

„To by ma ani nenapadlo. Som hrozne rád, že budem mať brata... vieš, on bol Severus môj ocko, aj keď to tajil.“ vysvetľoval a v očiach mal opäť slzy. Calwen na neho nechápavo pozerala. Takže Severus je skutočne Harryho otec? Netušila, prečo to tajil, ale na to sa ho spýta neskôr.

„Keď si rád, tak prečo plačeš, zlatko?“ chytila ho jemne za ruku a chcela, aby jej pozrel do očí, no nedokázal to.

„Ja... neviem ako ti to povedať.“ zašepkal. „On zomrel.“ vzlykol a hodil sa jej okolo krku. Ona Severusa milovala, tak ako ho miloval on. Ona chápe, ako sa cíti. Ona vie, ako to bolí.

Calwen ho objímala a chvíľu jej trvalo kým pochopila, čo jej práve povedal.

„Harry, čo si to... zopakuj mi to prosím.“ šepla a premkla ju zlá predtucha. Harry sa od nej odtiahol a pozrúc jej do vystrašených očí povedal to, čoho sa tak bála.

„Severus zomrel. Zabili ho.“ povedal smutne a krutá pravda ju zasiahla ako otrávený šíp.

„To nie... to nemôže byť pravda.“ jachtala a pozerala na Harryho ako na zjavenie. „Kedy?“ spýtala sa prosto.

„Behom Vianoc.“ odpovedal Harry a sadol si jej nohám.

CAlwen bola v šoku. Nevšimla si, že jej po tvári stekajú horúce slzy, tak ako nevnímala svoje okolie. Pozrela na svoju ruku, na ktorej mala jeho prsteň. Prsteň v tvare hada s osadeným zeleným smaragdom. Našla ho v krabičke na nočnom stolíku, kde ho pre ňu Severus nechal pri svojej poslednej návšteve na Vianoce.

„Tak ti ho konečne dal?“ ozvalo sa z miesta, kde stál Harry.

„Bol to vianočný darček.“ šepla zlomeným hlasom.

„Patril jeho mame. Raz mi povedal, že už prestal dúfať v to, že ho raz nejaká žena bude nosiť. Chcel ho dať jedine tej, ktorú bude najväčšmi milovať, tak to vravel.“ spomenul si na Severusove slová. Calwen len mlčky prikývla. Snažila sa zostať silná, aspoň pre túto chvíľu. Srdce jej krvácalo a trýznila ju nekonečná bolesť, ktorú nemožno utíšiť.

„Čo bude s tebou?“ pozrela na chlapca. „Ak chceš, môžeš zostať s nami.“ navrhla a on sa na ňu vďačne usmial.

„Pôjdem so Siriusom. Je to môj krstný a Severus chcel, aby sa o mňa postaral. Rád by som bol s vami, lebo ste mi chýbali a teraz keď budem mať brata... ale Severus zomrel kvôli mne a ja nechcem, aby sa ešte niekomu niečo stalo.“

„Ale no tak, ty za to nemôžeš, Harry. Nesmieš sa obviňovať.“ utešovala ho a privinula ho k sebe.

„Prídem sa na vás pozrieť, keď budem môcť.“ sľúbil a ona mlčky prikývla. Hrča v jej hrdle rástla a len ťažko potláčala slzy. Nechcela, aby ju videl plakať a chcela byť už čo najskôr doma, sama so svojou bolesťou.

„Dávaj na seba pozor, Harry.“ pošepla mu a on prikývol. Hľadel za ňou až kým mu nezmizla z dohľadu.

„Zdá sa, že ju to dosť vzalo.“ poznamenal ticho Sirius, ktorý sa objavil vedľa Harryho.

„Mali sa so Severusom veľmi radi.“ vysvetlil Harry a potom sa vrátil do domu, aby v rýchlosti zbalil posledných pár vecí, ktoré si chcel odtiaľto odniesť. O chvíľu nato sa už premiestnili do veľkého domu na Grimmauldovom námestí č.12, ktorý slúžil ako sídlo Fénixovho Rádu a na najbližších niekoľko rokov sa mal stať Harryho domovom.

Len čo sa Calwen vrátila domov, zavrela sa vo svojej izbe a s plačom padla na posteľ. Zúfalstvo a bolesť z tej straty ju premohli a nebol tu nikto, kto by ju utíšil. Bola sama a sama zostane. On sa k nej už nikdy nevráti. Nikdy viac ju nepohladí po tvári, nikdy už nevezme jej ruku do svojich dlaní tak ako to urobil v tú noc, keď sa videli naposledy, nikdy už jej nepovie ako veľmi ju miluje. Zostali jej po ňom spomienky a dieťa, ktoré nosí pod svojim srdcom. Dieťa, ktoré sa zrodilo z čistej a neutíchajúcej lásky, ktorú načas rozdelila smrť. Len na určitý čas, pretože raz musí prísť deň, keď sa opäť stretnú a už spolu budú naveky, bez prekážok ktoré by im stáli v ceste.