Pobočka- potter.sk

Harrymu sa nakoniec podarilo dôjsť až k najbližšiemu kreslu a sťažka naň dosadnúť. Ostatní ho mlčky pozorovali.

„Ako sa mu to podarilo? Vraveli ste predsa, že vás nemôže donútiť, že nad vami nemá žiadnu moc.“ neveriacky krútil hlavou.

„Prakticky je to pravda, ale vždy sa nájde nejaký spôsob a ver mi, že Salazar Zmijozel je jedným z najvynaliezavejších kúzelníkov. Nemôže nás prinútiť, aby sme s ním prešli oblúkom a bojovali zaňho, ale môže... Harry, predpokladám, že ťa Severus učí mentálny spôsob obrany a boja.“ skonštatoval Brumbál.

„Ešte sme sa k tomu úplne nedostali, ale viem, čo máte na mysli. Práve ma čaká na našu lekciu.“ odpovedal Harry.

„Vieš teda, že je možné určitým spôsobom zablokovať protivníkovu myseľ, aby nemohol útočiť či brániť sa. Toto je spôsob, ktorý ovláda aj Zmijozel, ale nebolo by mu to platné, keby ho na nás použil. Ak by chcel, aby sme bojovali, musel by naše mysle zase uvoľniť a jemu by hrozila vzbura. Rozumieš mi, Harry?“

„On nechce, aby mama bojovala. Stačí mu, že ju bude držať ďaleko odo mňa a od oblúku. Vie, že kým ju bude väzniť, oblúk nezničím, inak by naveky zostala v medzisvete. Je to tak?“ hádal Harry.

„Obávam sa, že áno, chlapče. Lilly je teraz zrejme bezbranná, ale okrem blokovania jej schopností jej nemôže nijako inak ublížiť.“ prikyvoval Brumbál.

„Našťastie. A ja mám teraz o dôvod viac čo najskôr zistiť, ako zaistiť, aby sa tí traja vrátili bezpečne späť.“ uvažoval Harry nahlas.

„Koho myslíš, Harry?“ spýtala sa Minerva.

„Nesmiem zničiť oblúk skôr, než budú mama, Sirius a profesor Snape v bezpečí v ich svete.“ odpovedal jej rozhodne Harry a Brumbál sa smutne usmieval.

„Som rád, že myslíš aj na nich.“ pochválil ho a Harry len mlčky prikývol. Nechcel rozoberať svoje pohnútky k tomuto činu a Brumbál to chápal.

„Povedzte ockovi, nech mi dá trochu času, že mu ju privediem späť. Teraz myslím, že by som konečne mal ísť za Snapeom.“ povedal a so zachmúreným výrazom šiel k dverám.

„Budem ťa čakať, zostaneš predsa spať u mňa, nie?“ overoval si George.

„Iste, len netuším, kedy skončíme.“ odpovedal. „Tak teda dobrú noc vám všetkým.“

Keď vošiel do priestrannej miestnosti, ktorá bola úplne iná než tá, v ktorej sa učil Albus, tvrdý výraz Snapeovej tváre mu potvrdil, že je veľmi naštvaný.

„Dobrý večer, pán profesor. Prepáčte, že idem neskoro, ale...“ snažil sa mu vysvetliť.

„Vaše idiotské dôvody ma nezaujímajú. Vašou prioritou by v tejto chvíli mala byť snaha sa naučiť jediný spôsob, akým sa môžete brániť. Nepochybujem o tom, že večere s priateľmi sú príjemnejšie, než hodiny so mnou, ale sám ste o ne prosili a pokiaľ o ne stále stojíte, bol by som rád, keby ste sa obťažoval prísť aspoň raz včas.“ kričal naňho Snape a Harrymu to na nálade nepridalo. Dokonca sa v ňom niečo vzbúrilo a on cítil, že to zo seba musí dostať práve v tejto chvíli.

„Ale isteže. V posledných mesiacoch nemyslím na nič iné, len na zábavu, uhádli ste. Vôbec nie je pravda, že odkedy boli oblúky spojené, celý môj život je opäť hore nohami ako kedysi. Myslel som, že po Voldemortovej smrti konečne aj ja budem môcť žiť normálne, ale ide to? Nie!!!! Ak som si ako decko myslel, že tá veštba ma predurčuje zachrániť svet a že naozaj musím všetkých zachrániť, čo myslíte, že robím teraz, keď som ako šéf bystrozorov túto skutočnosť prijal za svoju povinnosť? Nebojím sa o svoj život, bojím sa o svoje deti. Sám ste boli pritom, keď Al skoro zomrel, sám ste ma upozornili na to, že Sirius sa chystá niektoré z mojich detí uniesť. Ten Sirius, z ktorého smrti mám výčitky dodnes a tak vlastne chápem, že tá časť jeho duše, čo bola uväznená v medzisvete ma nenávidí. Neznášam sám seba zato, že som nedokázal zabrániť jeho smrti a smrti ďalších priateľov. A to všetko teraz on použije proti mne. Začal tým, že uniesol moju matku. Čo bude ďalej? On sa nezastaví pred ničím a jediný človek, ktorý mi môže pomôcť ma stále nenávidí a nikdy nezmenil názor na to, že som neschopný hlupák. Tak k čomu všetka moja snaha, profesor?“ kričal Harry a Snape len prekvapene stál a čelil tomu výbuchu. Keď Harry dopovedal všetko, čo chcel, vypochodoval z komnaty a hlasno za sebou zabuchol dvere.

Severus Snape ešte hodnú chvíľu stál a premietal si v hlave celú scénu. Vedel, že tým, že Potterovi vynadá za neskorý príchod ho trochu naštve, ale chcel si pripomenúť ich staré časy, keď si navzájom robili naschvály. Vôbec nečakal, že spustí takúto lavínu a hlavne zistil, že vôbec netušil, ako sa ten chlapec, teda už vlastne dospelý muž cíti. Vždy mal pocit, že ho teší byť centrom pozornosti a do dobrodružstiev sa púšťa bezhlavo, ale dobrovoľne. Dobre, predpokladal, že nejaké výčitky svedomia ho určite trápia, ale koho nie? Lenže v takejto intenzite? Je to predsa už toľko rokov, nad to sa už predsa musel povzniesť, pomyslel si Snape. Ale jeho svedomie sa ozvalo a odpovedalo zaňho. Výčitky za smrť Lilly a Jamesa Potterových ho trýznili aj po smrti a to je jeden z dôvodov, prečo sa aj v posmrtnom živote drží v úzadí a stráni sa každej spoločnosti, napriek Brumbálovej snahe zapojiť ho do spoločnosti tých úžasných, svätých Nebelvírov. Ale čo to ten Potter mlel o únose? Zdalo sa mu to, alebo hovoril o Lilly? Musí to zistiť a vybehol z Komnaty najvyššej potreby. Lekcia sa dnes opäť nekoná. Pottera našiel v jednej prázdnej chodbe, ako búcha hlavou a päsťou do steny a nadáva si pre seba, aký je idiot. Jazyk ho svrbel, pretože chcel ironicky poznamenať, že konečne má v niečom pravdu, ale ovládol sa a jediné, čo urobil, že ho chytil za habit a nasilu ho vliekol ku svojim komnatám v podzemí. Musel ho prinútiť, aby si sadol do kresla a potom im obom priniesol dva poháre naplnené asi do polovice niečím, čo pripomínalo ohnivú whisky. Podal jeden pohár Harrymu a sám sa usadil do kresla oproti nemu.

„Trocha sebaovládania by určite nebolo na škodu.“ poznamenal mierne sarkasticky, ale snažil sa, aby to nevyznelo príliš vyčítavo. Ďalší Potterov výstup je to, o čo v tejto chvíli ani v najmenšom nestojí.

„A teraz mi vysvetlite, čo sa stalo. Mám pocit, že sa udialo niečo, čo vás tak znepokojilo, nemám pravdu?“ vyzval ho a napil sa zo svojho pohára. Harry naňho vrhol nevraživý pohľad a tiež usrkol z pohára, kým nakoniec prehovoril.

„Ospravedlňujem sa za ten výbuch. Ale mal som dosť dobrý dôvod prísť neskoro a vaša poznámka bola nemiestna. Niekedy stačí aj tak málo, aby človek vypustil paru.“ snažil sa ospravedlniť Harry. Cítil sa veľmi trápne, že práve pred Snapeom sa nedokázal ovládnuť.

„Ušetrime si akékoľvek ďalšie citové výlevy, či už zlosť alebo ľútosť a prejdite k veci. Čo sa stalo?“ zopakoval Snape.

„Zmijozel previedol moju matku oblúkom.“ povedal mu Harry.

„Čože? Vaša matka by sa k Zmijozelovi nikdy nepridala. Čo to trepete za hlúposti, Potter?“

„Ona sa k nemu nepridala dobrovoľne. Uniesol ju proti jej vôli.“ vysvetlil Harry a bol prekvapený, že Snapeovi hneď nedošlo niečo tak prosté.

„Ale to nejde! Ako by....“ ale zarazil sa uprostred vety a pohľadom vyhľadal Harryho. Ten prikývol.

„Chce zabrániť, aby ste zničili oblúk.“ konštatoval Snape. „To znamená, že musíme zistiť, kde ju drží a spôsob, ako ju dostať späť.“ hovoril Snape akoby sám pre seba.

„Dostať vás späť.“ opravil ho Harry. „Vravel som vám predsa, že nechcem, aby ste vy a Sirius uviazli v medzisvete. Musím nájsť spôsob, akým vytvoriť prechod.“ hovoril Harry.

„Možno by mi pomohlo zistiť, kto oblúky spojil.“ dumal ďalej. Snape sa zarazil a vyzeralo to, že nad niečím premýšľa.

„Vlastne, v tú prvú noc, čo som sa vrátil, som začul niektorých smrtijedov, ako sa rozprávali. Nepočul som meno, len že to bol vraj nejaký bývalý učiteľ z Kruvalu. Nik však nič viac nevedel, pretože keď sa mu podarilo oblúky spojiť, záhadne zmizol.“ mračil sa Snape a snažil sa spomenúť si na niečo viac.

„S Viktorom sme prešli záznamy všetkých učiteľov Kruvalu a na nikoho sme neprišli. Okrem terajšieho riaditeľa a jedného súčasného učiteľa, ktorí sa až veľmi zaoberali čiernou mágiou. Tých sme vylúčili, ale zdá sa, že sa pripojili k Zmijozelovi hneď potom.“

„Áno, videl som ich na schôdzke v nedeľu.“ súhlasil Snape. „Ak chcete nájsť toho, kto oblúk spojil, myslím, že budete musieť hľadať niekoho, kto v škole učil už dávnejšie. Ale neviem, či to bude k niečomu dobré. On oblúky iba spojil, zrejme nebol schopný prechádzať nimi.“

„To možno nie, ale za pokus to stojí. A pokiaľ ide o mamu....“ začal pomaly a prosebne pozeral na Snapea.

„Ďalšie hlásenie mám podať až v nedeľu, dovtedy ak sa neudeje nič podstatné, nemám opúšťať hrad.“ uvažoval Snape. „Neviem o ničom, čo by som mohol Zmijozelovi poskytnúť ako cennú informáciu, aby ma nezačal podozrievať. Zrejme budeme musieť počkať. Dovtedy dúfam, že vaša matka bude v poriadku.“ mračil sa a keby mohol, hneď by sa rozbehol hľadať ju. Lenže nesmel a vedel to on aj Harry.

„Tak teda, dúfam, že zajtra sa nestane nič, čo by opäť prerušilo našu hodinu. V záujme všetkých by sme mali postupovať čo najrýchlejšie.“ vravel Snape.

„Takže dnes sa o to ani nepokúsime?“ spýtal sa neveriacky Harry, ktorý myslel, že Snape bude na lekcii trvať.

„Dnes by sa vám aj tak nedarilo, ako vás poznám. Okrem toho, mám ešte nejakú prácu v laboratóriu.“ vravel podráždene.

„Dobre, pane. Tak teda zajtra. Ešte niečo. Nedalo mi nevšimnúť si, že vo vašej knižnici je niekoľko naozaj vzácnych kníh. Myslíte, že by sa v nej nenašlo niečo, čo by nám mohlo pomôcť?“ spýtal sa Harry nesmelo. Snape so svojim typickým škodoradostným úsmevom prehovoril.

„Pochybujem o tom. Všetky knihy som preštudoval a nenapadá ma nič, čo by mohlo pomôcť. Ale ak vám to urobí radosť...“ odmlčal sa a odrazu na stole pred Harrym pristálo asi päť hrubých zväzkov o čiernej mágii. „Môžete si ich požičať a skúsiť odhaliť niečo, čo som prehliadol.“ Viac nepovedal a o chvíľu sa za ním zavreli dvere laboratória. Harry vzal knihy a šiel k Georgovi. Ten sa ho snažil trochu rozptýliť, ale napokon to vzdal a zaželal Harrymu dobrú noc. Čiernovlasý čarodejník ho vnímal len trochu, pretože sa práve pohrúžil do jednej zo Snapeovych kníh.

„Ahoj, Harry.“ pozdravili ho v to ráno Ron s Hermionou, ktorí práve držali hliadku na chodbe pri knižnici.

„Ahoj. Tak ako?“ spýtal sa ich a pokúsil sa o úsmev.

„Všetko je v poriadku. Ale ty vyzeráš veľmi unavene.“ skonštatovala Hermiona a premerala si ho skúmavým pohľadom.

„Hermiona, prestaň ho stále sledovať. Určite je mu len smutno za Ginny a deťmi. Nemám pravdu, kamarát?“ snažil sa odľahčiť Ron.

„Jasné, že máš. Navyše som sa veľmi dobre nevyspal. To je všetko.“ potvrdil. Keď budú mať viac súkromia, povie im viac, ale teraz nie. Poprosil ich, aby naňho večer počkali i Georga a šiel si plniť vlastné povinnosti. Mal by zájsť aj na ministerstvo a informovať Kingsleyho.

Minister ho prijal veľmi vľúdne a pozorne si vypočul všetky novinky, ktoré Harry priniesol. Okolie školy bolo zatiaľ bezpečné, aktivita bývalých smrtijedov ako sa zdalo trošku utíchla, a v okolí Grimmauldovho námestia sa tiež nedialo nič zvláštne.

„Zdá sa, že vyčkávajú. Čo myslíš, ako dlho im to vydrží?“ pýtal sa minister.

„Netuším. Myslím, že ich prvoradý záujem je škola a potom ministerstvo. Zrejme čakajú na Snapeovo hlásenie a potom rozhodnú, kedy bude najlepší čas zaútočiť. Dnes je štvrtok a ďalšia ich schôdzka je v nedeľu. Dovtedy by sa mi mohlo podariť niečo vymyslieť a naplánovať to tak, aby im Snape podal falošné informácie.“ vysvetľoval Harry.

„Čo máš v pláne?“ chcel vedieť.

„Snape bude tvrdiť, že som sa odišiel ukryť so svojou rodinou a Bradavice sú síce obsadené haldou bystrozorov, ale on prišiel na spôsob, ako ich obísť. Jeho úlohou bude presvedčiť Zmijozela, že je najvhodnejší čas napadnúť školu a preniesť oblúk do školy.“

„A čo študenti? Nemôžeš ich nechať v hrade, keď bude hroziť útok a rovnako ich nemôžeš poslať domov vlakom bez toho, aby si to Zmijozel nevšimol.“ poukazoval minister.

„Evakuujeme študentov z hradu do Aberfortovej krčmy v Prasinkách, tak ako pred rokmi. Síce ho budem musieť zrejme dlho presviedčať, ale zariadim to.“

„A čo bude ďalej? Necháš Zmijozela, aby obsadil školu?“ vyzvedal Kingsley znovu.

„Zrejme budem musieť. Ako som vravel na schôdzke BA, nechcem, aby s nimi ktokoľvek priamo bojoval. Môžeme jedine rozostaviť ochrany okolo hradu, aby sme ich zdržali. Predpokladám, že Zmijozel bude chcieť oblúk ukryť v Tajomnej komnate, ktorú kedysi sám vytvoril a tam naňho počkám, aby som mohol oblúk zničiť, lenže...“ zastavil sa.

„Lenže čo, Harry?“

„Budem musieť počkať, kým Snape oslobodí moju mamu a presvedčí Siriusa, aby mohli prejsť na druhú stranu, než ten oblúk zničím. A to ešte musím prísť na spôsob, ako to zariadiť.“ zúfal si Harry.

„Tak to dúfam, že niečo vymyslíš. Je ti jasné, že tvoj plán má ešte dosť veľké trhliny, Harry?“ spýtal sa minister ustarane.

„Viem, Kingsley. Lenže nemáme inú možnosť. Len čo zničím oblúk, zbavíme sa aspoň časti jeho prívržencov a s tými ostatnými budeme môcť naplno bojovať. Všetci na hrade budú pripravení.“

„Myslíš, že Zmijozel pôjde pre ďalších spojencov hneď, ako bude oblúk na hrade, či až potom, čo hrad ovládne úplne?“ chcel vedieť Kingsley.

„To neviem a dúfam, že to nám povie Snape. Ale bol by som radšej, keby Zmijozel nadobudol pocit istoty, že Bradavice premôže s tým, čo zatiaľ má a ostatných spojencov si vyberie presnejšie až neskôr.“

„Dúfam, že máš pravdu, Harry. Je to naozaj veľmi riskantný plán a keby som mohol, nedovolím ti to. Lenže máš pravdu, čím skôr sa oblúku zbavíme, tým skôr sa nám podarí zvládnuť všetko ostatné. Nechávam to teda všetko v tvojich rukách.“ povzdychol minister.

„Dúfam, že ťa nesklamem.“ povedal Harry a bol na odchode.

V tichu svojej kancelárie si znova a znova čítal jednu pasáž zo Snapeovej knihy, na ktorú narazil v noci. Hovorilo sa v nej o starovekej čiernej mágii, ktorou sa dalo dosiahnuť vytvorenie prechodu z jedného miesta na druhé pomocou magických artefaktov. Harry to síce pochopil ako vytvorenie prechodu medzi dvoma artefaktmi niekde na odlišných koncoch sveta, ale čosi mu vravelo, že niečo podobné bolo použité pri oblúkoch a možno sa to so starodávnym prútikom podarí aj jemu. Musí to všetko ešte podrobne prebrať so Snapeom a potom sa uvidí.

Na dnešnú hodinu so Snapeom prišiel našťastie včas. Úspešne sa mu podarilo očistiť a uzavrieť svoju myseľ, aby sa mohol sústrediť na ďalší krok.

„Teraz pristúpime k samotnému kúzlu. Inkantácia znie Ob-strue tue sentetia aptus. Zopakujte to!“ prikázal mu Snape. Harry si kúzlo zopakoval nahlas asi päť krát, kým si bol istý, že ho ovláda.

„Je to jediné kúzlo tohto druhu?“ spýtal sa zo zvedavosti.

„Je ešte niekoľko podobných, ale myslím, že toto bude najvyhovujúcejšie. Zrušíte ho inkantáciou Re-cingo capax. Harry si to opäť zopakoval a potom pristúpili k samotnému cvičeniu. Než začali, podal mu Snape banku naplnenú žiarivo bielym lektvarom.

„Vypite to!“ prikázal mu, keď sa naňho Harry nechápavo pozeral.

„Čo to je?“ chcel vedieť, no podľa Snapeovho výrazu tušil, že odpoveď nedostane.

„Keby som vás chcel otráviť, Potter, urobil by som to už dávno a ušetril by som si problémy.“ odfrkol Snape a Harry napokon lektvar vypil. Necítil takmer žiadnu zmenu, len sa mu po celom tele rozlial akýsi pocit tepla.

„Začneme!“ rozkázal Snape a než sa Harry stihol spamätať, vyslal proti nemu niekoľko kliatob. Všetky sa od Harryho akoby zázrakom odrazili a on sa konečne začal brániť. Ponoril sa do svojej mysle a jasne vnímal tu Snapeovu, ktorá proti nemu vysielala ďalšie a ďalšie kúzla, no žiadne ho nezasiahlo. Naplno sa sústredil a myslel na formuláciu potrebného zaklínadla. Netušil, či sa mu to podarilo, ale príval kliatob od Snapea ustal.

„A teraz to zrušte!“ rozkázal Snape Harrymu. Nehovoril nahlas, pretože komunikovali svojimi mysľami. Spojenie, tak tomu hovoril Snape. Jeho schopnosti boli uzavreté, ale mohli spolu komunikovať. Rýchlo odblokoval kliatbu a zastavil spojenie myslí. Snape sa naňho uškŕňal.

„Je dobré vidieť, že ste schopný pokrokov. Skúsime to ešte párkrát a myslím, že budete schopný prežiť, ak sa stretnete s nejakým mŕtvym.“ povedal mu.

„Pane, čo sa stalo, že vaše kliatby sa mi vyhýbali?“ bol zvedavý Harry.

„To ten lektvar. Nie každý sa bude vedieť brániť rovnakým spôsobom ako vy a nemôžeme predsa nechať ostatných bojovať, ak nemajú najmenšiu šancu. Tento lektvar, mimochodom, vymyslel som ho včera po vašom odchode, im poskytne akýsi ochranný štít, takže by ich žiadne kúzlo nemalo zasiahnuť.“ vysvetľoval a pýšil sa pritom tým, že je to lektvar jeho vlastnej výroby.

„To je naozaj vynikajúce. Pamätám si, že keď sme proti vám bojovali v šiestom ročníku, fungoval podobne Felix Feliciss. Je to teda založené na podobnej bázi?“

„Presne tak, Potter. Felix je hlavnou zložkou tohto lektvaru, ale vylepšil som ho o pár zaručených ingrediencií. Takže kým nezničíte oblúk, každý kto sa ho napije, bude chránený.“

„Naozaj nenachádzam slov, pán profesor.“ vyjadril Harry svoj obdiv a Snape mu za to venoval škodoradostný úsmev.

Napokon ešte spolu diskutovali o Harryho pláne a Snape súhlasil s názorom, že je to riskantné, ale je to ich jediná šanca. Súhlasil dokonca s tým, že vytvoriť prechod pomocou starodávneho prútika by sa mohlo podariť a bol ochotný to skúsiť, keď k tomu bude príležitosť. Pomohol ešte Harrymu doladiť detaily a na ďalšom postupe sa mali dohodnúť v sobotu pred ďalšou schôdzkou. Napokon sa rozlúčili a Harry sa tešil na kamarátov, ktorí ho už čakali v Georgovom kabinete.