Kapitola č.39: Trvám na tom!
Ozvalo sa zaklopanie na dvere. George prekvapene prešiel k dverám rozhodnutý zistiť, kto prichádza v túto skorú rannú hodinu.
„Harry? Čo tu robíš tak skoro? Stalo sa niečo?“ zľakol sa, pretože na zdvorilostnú návštevu bolo naozaj skoro a jeho švagor ho nenavštevoval tak často.
„Nie, všetko je v poriadku, neboj sa. Môžem ísť dnu, alebo sa budeme rozprávať medzi dverami?“ uškrnul sa na Georga Harry a vykročil smerom dnu. George trošku odstúpil z dverí.
„Tak o čo ide? A nevrav mi, že o nič, pretože to ti neuverím.“ povedal, keď sa usadili do kresiel oproti sebe.
„Prišiel som ťa len poprosiť, aby si na pár dní zastúpil riaditeľku.“ dostal zo seba Harry.
„Čože? A prečo s tým za mnou neprišla ona sama, ale poslala teba?“ zatváril sa podozrievavo.
„Pretože s tým zrejme nebude súhlasiť.“ zasmial sa Harry pri predstave toho, ako bude profesorka protestovať.
„Tak toto mi vysvetli. Zrejme som dnes spolu s čajom vypil aj Dúšok blbosti, pretože mi to stále nedošlo.“ rezignoval George.
„Je to jednoduché. Proste zastúpiš za riaditeľku a nestaraj sa o to prečo, alebo čo na to povie ona. Dobre?“
„Harry, nechcem ti odporovať, ale ona je riaditeľka a ty už s našou školou nemáš takmer nič spoločné, tak prečo by som mal počúvať tvoje rozkazy?“
„No…“ zamyslel sa Harry. „Možno preto, že sa starám o to, čo sa na tejto škole deje, snažím sa zaistiť maximálnu ochranu a čo sa týka riaditeľky, nehovor mi, že si si nevšimol, že sa v poslednej dobe necíti dobre. Myslím, že si potrebuje trochu oddýchnuť. O nič iné nejde.“ hovoril Harry žartovným tónom, ale všetko myslel smrteľne vážne. George zdvihol ruky na znak, že sa vzdáva a rezignovane povedal:
„Len dúfam, že vieš čo robíš, lebo ak ma táto tvoja hra bude stáť miesto, tak si ťa podám, švagrík.“ pohrozil mu prstom. Harry sa zoširoka usmial a prikývol.
„Bude riaditeľka v Bradaviciach, alebo nie?“
„Možno sa mi podarí ju presvedčiť, aby na chvíľu zmenila prostredie.“ uvažoval Harry.
„Že ty mi niečo tajíš, kamarát?“ neodpustil si George.
„Dozvieš sa to v pravý čas, ver mi.“ významne mu odpovedal a zamieril ku dverám. „Myslím, že by si sa mal poponáhľať, za chvíľu sú raňajky.“ zavolal naňho Harry z dverí a už ho nebolo.
Ďalšie zaklopanie, tentoraz na dvere riaditeľkinej pracovne, sa ozvalo onedlho. Zreteľné „Vstúpte!“ sa ozvalo spoza dverí.
„Dobré ráno, pani profesorka.“ pozdravil Harry, keď otvoril dvere a vstúpil do miestnosti.
„Harry? Si tu veľmi skoro.“ prekvapene skonštatovala. Harry sa na ňu zadíval a hľadal známky únavy či nervozity. Opäť sa schovávala za svoju prísnu masku a snažila sa nedať na sebe nič poznať.
„Prišiel som tak skoro, pretože by som rád pokračoval v rozhovore, ktorý sme začali včera.“ odpovedal jej Harry a bez okolkov sa posadil. „Taktiež som informoval Georga Weasleyho, že na pár dní prevezme vaše povinnosti.“
„Čo prosím?“ spýtala sa takmer pohoršene. „To nejde, Harry. Ešte stále som tu riaditeľkou a ty nemôžeš…“
„Pani profesorka!.“ prerušil ju Harry dôrazným hlasom. „Som si vedomý toho, že ste a naďalej budete riaditeľkou tejto školy. Ale v tejto chvíli potrebujete niečo iné, než sa zavrieť medzi chladné steny hradu a pomaly, ale iste sa meniť na bezduchú osobu. Potrebujete oddych a zmenu prostredia.“ vysvetľoval jej Harry.
„Aha, takže už je mi jasné, prečo sa včera večer u mňa zjavila Poppy a tárala podobné hlúposti.“ skonštatovala a tvárila sa takmer urazene.
„Žiadam ťa, Harry, aby si nechal na mne, ako organizujem svoj život a svoje povinnosti a neplietol sa do toho.“
„Je mi ľúto, pani profesorka, no túto vašu žiadosť musím odmietnuť.“ pokojne povedal Harry, ktorý sa už pripravil na tvrdý odpor z jej strany a bol pripravený bojovať a zvíťaziť.
„To by som totiž musel zabudnúť na náš včerajší rozhovor a to rozhodne nechcem.“ pokračoval ďalej.
„Harry, nechcem, aby sa tým niečo zmenilo…“ namietala už miernejšie.
„Ale to sa práve mýlite. Mení sa tým úplne všetko. Chcem, aby ste sa stali súčasťou našej rodiny, nášho života. Po rokoch trápenia a osobných obetí snáď nechcete využiť šancu byť so svojou rodinou?“ spýtal sa Harry.
„Áno, ale…“
„Žiadne ale, pani profesorka. Včera ste mi prezradili, že som váš vnuk. Dovoľte mi teda sa tak správať a počúvnite ma. Myslím to s vami dobre.“ prosil Harry a pozrel jej do očí. Povzdychla si, pretože zistila, že nemá šancu tento slovný súboj vyhrať.
„Tak mi teda prezraď svoje plány a uvidím, čo sa s tým dá robiť.“ pokúsila sa ešte navrhnúť prijateľný kompromis, pretože svoju porážku nechcela otvorene priznať.
„V prvom rade prenecháte svoje povinnosti Georgovi a vezmete si pár dní voľna. Zbalíte si svoje veci, ktoré behom tých dní budete potrebovať a upozorňujem vás, že medzi nimi nechcem vidieť žiadnu prácu, a pôjdete so mnou.“
„Nemôžem teraz opustiť Bradavice.“ zvolala zrazu. „Ty nevieš, čo…“
„Viem. Madam Pomfreyová mi včera povedala o mozkomoroch a ráno som tiež hovoril s ministrom. Bradavice dostanú ďalších bystrozorov na obranu a ja sám na to budem dohliadať. Verte mi, že je aj v mojom vlastnom záujme zaistiť škole maximálnu bezpečnosť.“ uistil ju.
„A kam pôjdeme?“ spýtala sa, keď nenašla žiadne ďalšie agumenty.
„Náš dom je teraz prázdny. S Ginny a Lilly bývame u Weasleyovcov a môžeme tam zostať, ako dlho potrebujeme. Budete mať v dome pokoj a keď sa budete cítiť lepšie, môžeme sa vrátiť aj my a stráviť spoločne pár dní, ak si budete želať.“ ozrejmil jej Harry svoje plány.
„Ale Harry, to predsa…čo na to povie tvoja žena?“ spýtala sa profesorka ustarane, pretože nechcela byť nikomu na obtiaž.
„Bol to jej nápad a veľmi sa na vás teší. Bude vás navštevovať každý deň a pomáhať vám, prípadne vám robiť spoločnosť.“
„Neviem, čo si mám o tom myslieť.“ priznala nakoniec a pozerala niekam za Harryho. Chápal jej neistotu, ale keď teraz vedel pravdu, chcel im obom nahradiť stratený čas.
„Pani profesorka, uisťujem vás, že ja aj celá moja rodina sa budeme tešiť z vašej prítomnosti a nikomu nebudete prekážať. Využime túto novú šancu, aby sme sa navzájom lepšie spoznali.“
„Harry má pravdu, Minerva.“ povedal niekto za jej chrbtom. Bol to Brumbál, ktorý sa nepozorovane objavil vo svojom portréte a vypočul si poslednú časť ich rozhovoru.
„Mala by si konečne využiť šancu, na ktorú si toľké roky čakala, moja drahá. Prijmi Harryho návrh a verím, že sa k nám vrátiš spokojnejšia a šťastnejšia.“ tichým hlasom jej dohováral bývalý riaditeľ. Uznala, že sú proti nej v presile a nakoniec privolila. Odišla si zbaliť potrebné veci a Harry zatiaľ prechádzal hradom, aby konečne našiel svojich synov. Práve vychádzali z Veľkej siene a chystali sa ísť na vyučovanie. Keďže Alova prvá hodina mala byť s profesorkou McGonagallovou a zatiaľ nebol určený nikto na zástup, mali voľnú hodinu. To znamenalo dosť času pre otca a syna, aby si povedali najväčšie novinky, udelili si pár rád, ale napokon muselo prísť rozlúčenie.
Profesorka McGonagallová čakala v hale pri veľkých vchodových dverách a dávala posledné príkazy svojmu zástupcovi. Keď jej Harry pripomenul, že je čas ísť, nemeškala a vykročila z hradu. Cestou ešte stretli Teddyho, ktorý bol práve na stráži a informoval Harryho, že je všetko v poriadku.
Dom Potterových v Godrikovom dole žiaril čistotou ako vždy a bol pripravený poskytnúť svoje teplo, teplo domova svojim obyvateľom. Harry previedol profesorku celým domom a vysvetlil jej všetko potrebné. Vyžiadal si od nej sľub, že keby čokoľvek potrebovala, alebo by sa len cítila osamelo, dá vedieť niekomu v dome Weasleyovcov, alebo Hermione, ktorá bývala o pár domov ďalej. Potom ju zanechal jej samote, aby odpočívala a premiestnil sa na ministerstvo. Čakala ho hromada práce a odkladať ju nemalo zmysel. Tak teda, čím skôr začne, tým skôr bude mať všetko hotové a bude sa môcť sústrediť na ďalšie podstatné veci.
jožko kokoško
(jožko kokoško, 13. 2. 2021 20:35)