Kapitola č. 20: Útek
Ron s Teddym o sebe nedali vedieť už týždeň. Hermiona bola na pokraji zrútenia, hoci sa všemožne snažila nepodliehať panike a nepoddávať sa bezmocnosti. Denne navštevovala ministerstvo a s ministrovou pomocou nasadili na ich hľadanie niekoľko bystrozorov. Vedeli ich približnú polohu, než zmizli a tam tiež začali. Našli ich veci a už nebolo pochýb o tom, že boli unesení. Bolo však treba zistiť kým a kam.
Okrem toho Hermiona nasadila do Francúzska ďalších ľudí z BA a tiež pomáhala Ginny s oživovaním spomienok v Harryho mysli. Dúfala, hoci Ginny sa s tým nezverila, že ak si Harry spomenie, mohol by ísť Rona a Teddyho hľadať a možno on by mal väčšiu šancu ich nájsť. Nepovedala o tom živej duši. Vedela, že Ginny aj ostatní by protestovali, aby odišiel, len čo sa konečne vrátil a ani ona nebola spokojná sama so sebou, žeby takto Harryho využila, ale šlo predsa o Rona. Tak strašne sa bála najhoršieho. Keby bol len nezvestný, utešovala by sa myšlienkou, že sa skrývajú. Lenže ak ich Zmijozel uniesol, šance boli minimálne. Dúfala len, že stále žijú a im sa čoskoro podarí ich zachrániť.
Ron s Teddym zatiaľ žili, ale dalo by sa skôr hovoriť o prežívaní. Ron sa opäť skláňal nad doráňaným telom svojho priateľa a potichu mu prútikom liečil najhoršie rany. Nemohol ich však uzdraviť všetky, inak by pochopili, že majú nejaký náhradný prútik, a to by bol ich koniec.
„Nechápem, prečo to robia takto. Prečo vždy len teba,“ zatínal zuby Ron. Ich únoscovia sa bavili ich mučením. Nejakým spôsobom zistili, že Teddy je bystrozor a mučili ho s veľkou nenávisťou a priam chuťou ho pri tom zabiť. Ale Ronovi doposiaľ nijak fyzicky neublížili. Možno preto, že vždy keď Teddyho odvádzali preč, sa ho snažil brániť a ponúkol sa im sám miesto neho, si mysleli, že priam pohľad na jeho mučenie by bol tým pravým preňho. Preto ho teraz vždy odvádzali s Teddym, kúzlom ho pripútali k stoličke tak, aby mal na Teddyho dobrý výhľad. Potom začali s výsluchom a ako vždy, okrem fyzického násilia používali tie najhoršie kliatby. Ron nemohol robiť nič, len do zachrípnutia prosiť, aby ho nechali a vzali si jeho. Pri tom pohľade si často vravel, že lož o tom, kde je Harry mu nestojí za to, aby Teddyho zabili, no chlapcov pohľad napriek jasnej bolesti a utrpeniu vravel jasne. „Mlč!“
„Musíme niečo vymyslieť. Takto to ďalej nejde, veď ťa zabijú!“ zúfal si Ron a podopieral Teddyho, aby si mohol sadnúť.
„To, že teba nechávajú na pokoji, je naša výhoda. Keď príde čas, aby sme utiekli, budeš schopný nás odtiaľto dostať,“ šepkal Teddy pomaly. Rozprával len s ťažkosťami, a tak vravel len to najnutnejšie.
„Musíme sa dostať von. Tam to možno nebude zabezpečené a budeme sa môcť premiestniť. A to čo najskôr, potrebuješ poriadne ošetrenie a nie len tieto moje náhražky,“ zlostil sa Ron.
„Som v poriadku,“ protestoval Teddy.
„To teda nie si. Nechaj mi prútik a zajtra nás odtiaľto dostanem,“ rozhodol Ron, premýšľajúc, ako to urobí.
„Ako?“
„Neviem, ale dostanem ťa odtiaľto. Sľubujem,“ trval na svojom Ron a pozoroval Teddyho, ktorý upadal striedavo do bezvedomia či nepokojného spánku.
Keď ich druhý deň viedli do miestnosti, ktorú poznali už viac než dobre, mal Ron v rukáve zastrčený prútik tak, aby dosiahol na jeho špičku. Ako predpokladal, všetko sa odohrávalo podľa každodenného plánu, s výnimkou toho, že dnes sa mučenia zúčastnil prvýkrát samotný Zmijozel.
Sedel v kresle na akomsi vyvýšenom pódiu, aby mal lepší výhľad na celé to predstavenie. Rona posadili na stoličku kúsok pred Teddym tak, aby mu videl priamo do tváre a začarovali ho spútavacím kúzlom. Ron však prstami nahmatal špičku prútika a vytvoril okolo seba slabý štít, ktorý by síce neodrazil žiadnu silnú kliatbu, no na jednoduché putá stačil. Teraz musel nehybne sedieť a čakať na vhodný okamih, kedy bude môcť Teddyho a seba odtiaľto dostať. Nesmel to unáhliť, a tak ešte chvíľu musel pozerať na priateľovo utrpenie.
„Zistili ste včera niečo nové?“ spýtal sa starec chrapľavým hlasom a čakal, kým mu jeden z jeho stúpencov odpovie.
„Nie, môj pane. Vieme len to, že sú to Potterovi priatelia a tento tu je bystrozor,“ odpovedal jeden z nich.
„Ste neschopní. Všetko aby som si urobil sám. S takými ako ste vy sa ďaleko nedostaneme,“ zlostne nadával Zmijozel. „Zmiznite mi z očí a radšej choďte pomôcť ostatným. Toto predstavenie si dnes užijem sám a potom to konečne skončíme,“ rozhodol a Ronovi bolo jasné, že musí konať. Počkal kým tí dvaja, čo ich priviedli, odišli, a čakal, čo sa bude diať. Nevidel na Zmijozela. Bol k nemu otočený chrbtom a čakal. Teddy sa sotva držal na nohách, ale stál a pozeral pred seba. Zrazu Ron začul šuchtavé kroky, ktoré sa blížili.
„Vy dvaja... Odpoviete mi konečne na moje otázky, alebo nie?“ hovoril temným až mrazivým hlasom.
„Kde sa skrýva Potter a čo plánuje?“ položil prvú otázku a pristúpil k Teddymu.
„Budeš ma musieť zabiť a aj tak ti to nepoviem,“ odvetil s ľadovým kľudom Teddy. Ron obdivoval, kde sa v ňom tá odvaha berie, pretože sám bol úplne s nervami v koncoch. Mal by zaútočiť, lenže Zmijozel je k nemu otočený bokom a určite by zaznamenal akýkoľvek pohyb. Musí teda ešte chvíľu počkať.
„Tá drzosť ti veľmi nepomôže. Zabijem vás aj tak, len čo zistím, čo chcem vedieť. A čo ty?“ otočil sa tvárou k Ronovi.
„Prehovoríš konečne? Alebo potrebuješ najprv vidieť tohto chudáka na kolenách? Nie je pre mňa nič ľahšie,“ uškrnul sa a namieril prútik na Teddyho.
Teraz alebo nikdy, povedal si Ron a bleskovo vytiahol prútik z rukáva.
„Crucio!“
„Protego!“ ozvalo sa naraz, no Ron bol o sekundu pomalší a Zmijozelova kliatba Teddyho zasiahla. Nespôsobila mu síce veľkú bolesť, no odhodila ho takou silou, že narazil do steny a zosunul sa po nej, kým nezostal ležať tvárou otočenou k zemi. Ron však nemal čas sledovať, či je Teddy v poriadku, lebo Zmijozel sa spamätal z prvotného šoku a zúrivo naňho zosielal jednu kliatbu za druhou.
„Odvaha ti nechýba, to sa musí uznať. Ale tvoja hlúposť vás bude stáť oboch život,“ kričal Zmijozel pomedzi jednotlivé kliatby. Niektoré z nich Ron odrážal, iným sa len vyhýbal. Videl, ako jedna určená jemu zasiahla bezvládne telo na zemi a Teddy vykríkol od bolesti. Taký výkrik Ron ešte nepočul a veľmi sa bál, pretože až doteraz Teddy znášal všetko mučenie bez jediného slova. Ani pri kopancoch a bitke, ba ani pri Cruciatuse nikdy nevydal zo seba ani hlásku a teraz.... Nesmieš na to myslieť, Ron. Sústreď sa na Zmijozela, inak to bude všetko zbytočné.
„Tak čo, ešte stále to nevzdáš?“ vysmieval sa mu Zmijozel keď naňho vrhal ďalšiu Avadu.
„Len cez moju mŕtvolu!“ zvolal, keď sa jej úspešne vyhol. Hodil sa na zem a odkotúľal sa kúsok ďalej. Zmijozel ho na chvíľu stratil z dohľadu a doplatil na to.
„Avada Kedavra!“ zakričal Ron a kliatba zasiahla Zmijozela priamo do hrude. So zdeseným výrazom na tvári starec padol ma zem a zostal nehybne ležať. Ron, ešte trochu neistý, či sa mu ho skutočne podarilo zabiť, ho najskôr skontroloval a potom zamkol dvere, aby ho neprekvapili nejakí prisluhovači, ktorí by mohli prísť svojmu pánovi na pomoc. Len čo si bol istý, že sú relatívne v bezpečí, rozbehol sa k Teddymu, ktorý ležal v kaluži krvi a opatrne ho otočil na chrbát. Teddyho tvár bola úplne bledá a v očiach sa miesil strach s bolesťou. Dýchal prerývane a vykašliaval krv. Zlomené rebro asi prepichlo pľúca a chlapcovi dochádzal kyslík. Muselo sa to stať, keď narazil do tej steny, pomyslel si Ron. Ale hneď videl, čo spôsobila tá druhá kliatba. Nepochybne to bola Sectumsempra a chudák Teddy mal telo pokryté mnohými reznými ranami, z ktorých krvácal.
„Do pekla, vydrž Teddy. Hneď ťa odtiaľto dostanem,“ utešoval ho, pričom sa snažil uzavrieť kúzlom všetky krvácajúce rany. Lenže tie nie a nie sa zaceliť a Teddymu sa vytratila všetka farba z tváre.
„No tak, kamarát, ešte vydrž. Toto mi nerob,“ hovoril naňho stále Ron a vyčaroval nosidlá. Čo najrýchlejšie, ale aj najtichšie sa dostal na dvor a s prútikom v ruke sa už chcel premiestniť.
Zastavila ho Teddyho ruka. Zovrel jeho zápästie a chcel, aby mu Ron pozrel do očí. Ten vedel, že už je neskoro a nezachráni ho. Oči sa mu zaliali slzami, keď pozeral na Teddyho Lupina a počúval jeho posledné slová.
„Povedz... povedz jej“ hovoril Teddy s námahou a jeho slová prerušoval kašeľ. „Že ju milujem. A nájdi...“ znova kašeľ. „Nájdi Harryho,“ povedal a jeho zovretie povolilo. Ruka ochabla a spočinula bezvládne na tele bez známok života.
„Teddy, nie!!!“ vykríkol Ron a zatriasol ním. Ale nebolo pochýb. Teddy Lupin bol mŕtvy.
Za ním sa ozvali nejaké hlasy a kroky. Dlho nerozmýšľal, zovrel v náručí jeho telo a premiestnil sa k Brlohu.
!!!
(Lucia, 23. 11. 2010 22:36)