Kapitola č.38: Záchvat
Keď sa Severus neukázal ani večer, začala mať Tanya obavy. Ten chlap snáď nepotrebuje jesť a piť? Chápala, že pri príprave lektvarov je potrebná precíznosť a trpezlivosť, no aby pri tom niekto strávil celú noc i deň, to bolo pre ňu trochu udivujúce. Slabé cinkanie skla a bublanie z kotlíka, nesúce sa k nej spoza zavretých dverí, boli jedinými svedkami toho, že vo vnútri stále ešte niekto je.
Napokon si dodala odvahy a s podnosom, naloženým jedlom, zamierila k laboratóriu. Zaklopala dosť nahlas, aby si bola istá, že ju počul a nečakajúc na odpoveď vošla dnu.
Severus sa skláňal nad kotlíkom a nevenoval jej žiadnu pozornosť. Na čele sa mu rysovala hlboká vráska z toho, ako sa sústredil a slabo si niečo mrmlal popod nos. Neoslovila ho, len potichu prešla k neďalekému stolíku v rohu a sadla si na stoličku. Pozorne ho sledovala a vytrvalo čakala, kým bol Snape v kritickej fáze varenia.
Netrvalo dlho a jeho tvár sa uvoľnila a mierne rozjasnila. Nie, žeby bol obzvlášť pekný, pomyslela si v duchu, ale teraz keď odložil tú svoju masku, je prinajmenšom uchádzajúci, uvažovala. Skúmala jeho tvár z profilu. Čierne vlasy, bez jediného náznaku šedi, mu padali do tváre a spola zakrývali jeho prenikavé oči. Jeho pohľad by ju dokázal spáliť na popol, pomyslela si a tá myšlienka sa jej odrazu zapáčila. Túžila, aby sa na ňu pozrel tým svojim vyzývavým pohľadom, ktorý sposoboval to mrazenie v žalúdku a podlamujúce sa kolená. Túžila v tých očiach vidieť záujem... túžbu... "Och pre Merlina! Čo sa to so mnou deje? Kruci!" začala si odrazu v duchu nadávať. "Je to predsa len otravný a protivný chlap. Nie, nemože sa mi páčiť! Je to čarodejník!" uvedomila si ten najdoležitejší fakt, ktorý mal nadobro zavrhnúť jej pomätené myšlienky. Lenže... nestalo sa tak a ony sa znovu zatúlali do nebezpečných a zradných vod.
"Máte v pláne tam sedieť celú noc a tupo na mňa zízať?" ozval sa jeho hlboký hlas a zastihol ju nepripravenú. Keď neodpovedala, spýtal sa: "Prišli ste ma kontrolovať?"
"Nevedela som, či náhodou nemáte v pláne utopiť sa v tom kotlíku a keďže dávam prednosť tomu, aby ste odtiaľto vyšli po svojich..." pokrčila ramenami a ukázala na stol. "Priniesla som vám večeru," povedala a váhavo zamierila k dverám.
"Ďakujem," zamumlal prv a to ju primälo zastaviť sa.
"Ako pokračujete?" spýtala sa a rukou mávla k stolu, na ktorom sa varil lektvar.
"Lektvar je skoro hotový. Zhruba za hodinu by mohol byť pripravený na použitie. Zistil Potter niečo viac od chlapca?" zmenil tému a Tanya sa po chvíľkovom zaváhaní posadila na stoličku oproti nemu.
"Od rána som s ním nehovorila. Mano bol veľmi rozrušený a Harry sa ho pokúšal upokojiť. Nechala som ich osamote, ale predpokladám, že to nebolo úplne marné," odvetila potichu.
"Fajn, v tom prípade by sme mohli ráno vyraziť," uzavrel a hoci sa jedla takmer nedotkol, vrátil sa ku kotlíku.
O pol hodiny neskor, keď nalieval uvarenú zmes do poslednej fľaštičky na lektvary, opäť sa objavila Tanya. Tentoraz však bola zadýchaná a vbehla dnu bez zaklopania.
"Harry! Nejaký záchvat!" vyhŕkla poplašene. Na nič nečakajúc, schmatol Snape jednu z naplnených fľaštičiek a vybehol za ňou.
Potter- Wilde ležal na zemi a jeho telom zmietali kŕče, oči vyvrátené. Severus bez výhania vytiahol prútik a okolo tela na zemi sa začali obmotávať pevné popruhy.
Tanya zdesene sledovala, ako Snape spútavá Harryho telo a premýšľala, či by nemala zasihanuť. Ten muž potreboval pomoc a nie, aby ho niekto zväzoval.
"Aby sa nezranil," rýchlo vysvetlil Severus, keď zachytil jej pochybný pohľad. Medzitým už prehrabával svoje kapsy, kým nenašiel malú drevenú paličku na miešanie lektvarov a zasunul ju Potterovi medzi zuby, aby si nekusol do jazyka. Na čele sa mu vytvorila hlboká vráska, keď premýšľal, čo by mal ďalej robiť. U Albusa to nikdy nedošlo až do tohto štádia, preto to bolo preňho nové a nevedel, či lektvar, ktorý Potterovi doteraz podával, bude stačiť. Napokon, keďže aj tak nemal po ruke nič vhodnejšie, sklonil sa opäť nad jeho hlavou a opatrne mu nalial lektvar do krku. Trvalo ďalších asi tridsať sekúnd, kým kŕče povolili a Wildeove telo ochablo.
"Bude v poriadku?" spýtala sa Tanya úzkostlivo a Severus na ňu uprel svoj prenikavý pohľad. Uvažoval, či sa na to pýta z obavy o Pottera, alebo z obavy, že keby Potter zomrel, nemohol by zachrániť Erume a poraziť Voldemorta.
"Uvidíme," odvrkol, stále ešte neistý odpoveďou na svoje pochybnosti.
"Uhm... čo sa stalo?" ozval sa zachrípnutý hlas, keď sa Harry konečne prebral.
"Opäť medzi živými, Potter?" uškrnul sa Snape, no nebol to jeho zvyčajný sarkastický úškrn. V tomto boli skryté obavy.
"Zdá sa... tak ľahko sa ma nezbavíte," odvetil Harry unavene. Bolela ho hlava i celé telo. Keď sa však chcel pohnúť, zistil že je spútaný. Prekvapene vzhliadol k Snapeovi.
"Zmijozel vždy využije príležitosť ako premocť svojho nepriateľa, však? Nemyslím, že v tomto stave som pre vás nejakou hrozbou, profesor. Nabudúce ma stačí opäť vyzvať na súboj, tentoraz by ste boli jasným favoritom," zatiahol sarkasticky.
"Som rád, že vás humor neopúšťa, Potter. Tie povrazy sú tu pre vaše vlastné dobro, takže ak myslíte, že už nás nebudete naďalej ohurovať svojim "relaxačným tancom na zemi", pustím vás," vrátil mu Snape rovnakou mincou a Harry len mlčky prikývol. Rovnako mlčky prijal od Snapea ďalšiu fľaštičku s lektvarom a znavene dosadol na stoličku pri stene.
"Ako pokračujete s tým lektvarom?" spýtal sa po chvíli.
"Je hotový. Myslel som, že by sme mohli vyraziť hneď ráno, ale v tomto stave nie ste..." začal, no Harry ho prerušil.
"Som v poriadku. Trochu sa vyspím a ráno budem celkom fit. Hlavne už to chcem mať za sebou," povzdychol si, no odrazu akoby si niečo uvedomil a zarazil sa. "Vobec som nepomyslel... aspoň doteraz ma to nenapadlo, ale..." jachtal zmätene.
"Čo za geniálny nápad sa zrodil v hlave nášho hrdinu?" posmieval sa Snape s rukami prekríženými na prsiach.
"Keď nás ten lektvar magicky spojí, neovplyvní vás ta kliatba tiež?" spýtal sa úzkostlivo a Snape musel uznať, že to je problém, nad ktorým sa mali zamyslieť skor.
"Nemyslím. Skor by som povedal, že by to spojenie mohlo posobiť vo váš prospech. S mojou magickou silou by ste mohli získať trochu potrebnej energie navyše a hoci to kliatbu určite nezastaví, prinajmenšom by sa nemusel opakovať ten dnešný záchvat," uviedol vážnym hlasom a Harry po zvážení jeho odpovede prikývol.
"Máte to so sebou?" spýtal sa a Snape mu bez meškania podal jednu z fľaštičiek, ktoré v ten deň naplnil.
"Vyzerá to skoro horšie než akýkoľvek lektvar z nevillovho kotlíka," uškrnul sa.
"Ubezpečujem vás, že to chutí rovnako odporne," dodal Snape.
"Tak teda... až do dna," zamrmlal mladší muž a s tvárou skrivenou odporom do seba na ex obrátil celý obsah fĺaštičky. Snape ho nasledoval len s lepšie skrývaným odporom.
V tú noc ani jeden z nich nespal. Netrpezlivo očakávali ráno, kedy sa mali premiestniť do sídla, kde sa Voldemort ukrýval. V podstate Harryho ani neprekvapilo, že využíval jedno z mnohých sídel Blackovcov. Na panstve, kde teraz ukrýval svojich väzňov, kedysi bývala Bellatrix Lestrangeová. Harry toto sídlo rozpoznal v Manových spomienkach vďaka tomu, že počas aurorského výcviku niekoľkokrát kontroloval sídla bývalých smrtijedov. Bolo zvláštne, že sa tam Voldemort znova dostal bez toho, aby vzbudil podozrenie. Pravidelné kontroly sa síce už nejaký čas nevykonávali, ale určite tam museli byť nejaké alarmy, oznamujúce bystrozorom narušenie objektu. Ako sa však Harry už neraz presvedčil, nielen počas vlastných štúdií v Bradaviciach, ale i praxou priamo na tomto ministerskom oddelení, bystrozori nie vždy robia to, čo by mali. S tichým povzdychom sa obrátil na bok a keďže spánok nie a nie prísť, vymýšľal najlepšie taktiky, ako sa nepozorovane dostať k Erume a potom sa konečne vysporiadať s Voldemortom.
