Kapitola č.40: Sloboda: za akú cenu?
Nad bradavickým hradom sa vznášali ťažké mračná, sľubujúce poriadnu snehovú nádielku. Cesta od školy k Prasinkám bola v to ráno plná študentov ponáhľajúcich sa na vlak a učiteľov, ktorí svojich študentov sprevádzali. Ponáňaní ľadovým vetrom napredovali čo najrýchlejšie, aby sa mohli čo najskor zohriať v teplom kupé Bradavického Expresu, či v prípade učiteľov, zahriať sa niečím teplým v Troch metlách.
Konečne boli všetci študenti na svojich miestach- v bezpečí školského vlaku a učitelia, ktorí zostávali počas vianočných sviatkov v škole, sa začali pomaly ale isto trúsiť po dedinke. Podaktorí ešte na poslednú chvíľu zháňali darčeky, iní sa len so záujmom obzerali po okolí a obdivovali výklady.
"Konečne prázdniny," povzdychla si Minerva, kráčajúca vedľa Hermiony a Aini. Tieto dve mladé ženy boli v posledných niekoľkých dňoch jej spoločníčkami a pomáhali, kde sa dalo. Aini bez problémov zvládala Severusove triedy a dalo sa povedať, že bola oveľa obľúbenejšia, než jej brat. Prísna, ale spravodlivá učiteľka si svojich študentov získala po prvej hodine.
Hermiona na tom nebola o nič horšie, aj keď jej súperom bol všetkými obľúbený Thomas Wilde. Oproti Aini mala teda menšiu nevýhodu, napriek tomu sa svojej úlohy zhostila výborne.
"Teda, musím povedať, že tie dva dni mi dali dosť zabrať. Mám pocit, že som snáď nikdy nestrávila nad kotlíkom toľko času ako teraz," priznala Aini.
"Prvé dni sú najhoršie, kým si človek zvykne a zistí, ako si to všetko usporiadať. Uvidíš, že po prázdninách pojde všetko oveľa lepšie," uisťovala ju riaditeľka.
"Dúfam, že dovtedy budú tí dvaja späť," povzdychla si Aini skľúčene.
"Uvidíš, že sa čoskoro vrátia," povzbudzovala ju Hermiona.
"Dúfam, že sú v poriadku," pokračovala Aini a nemohla sa zbaviť dojmu, že niečo nie je v poriadku. "Mám taky divný pocit," priznala.
"Tak ten mám od chvíle, čo poznám Harryho. Pri jeho sklone dostávať sa do problémov..." zaspomínala Hermiona na staré časy.
"Veru, jeden by si myslel, že tým trom bnude stačiť v prvom ročníku premocť horského trola, ale nie. A keď im nestačil trojhlavý pes, bol tu bazilišok a tak podobne," usmiala sa smutne Minerva a tak ako jej bývalá študentka, aj ona spomínala na doby, kedy Harry Potter, Ron Weasley a Hermiona Grangerová chodili do školy a s vervou sa púšťali do jedného dobrodružstva za druhým. "Pri toľkých problémoch, do ktorých sa dostali, sa jeden musí čudovať, že z toho vyviazli živí a zdraví," pokrútila hlavou, akoby tomu stále ešte nemohla veriť.
"Horský trol? O tom som nikdy nepočula. O Chlpáčikovi áno, Severus má dodnes jazvu na nohe," uškrnula sa Aini.
"Vlastne to bolo v ten istý deň a ten trol bol len na odpútanie pozornosti. No ale nebyť Harryho a Rona, asi ma rozmliaždil tým svojim budzogáňom," vysvetľovala Hermiona a rozpovedala Aini celý príbeh. Minerva pozorne počúvala, aj ona prvýkrát počula skutočnú verziu toho čo sa stalo a nie tú, ktorou Ztalé trio nakŕmilo vojich profesorov.
"Vždy som vedela, že mi na tom niečo nesedí," zamrmlala popod nos a hermiona s nevinným úsmevom na tvári len pokrčila ramenami.
"Nechceš mi povedať viac o tých vašich dobrodružstvách? Harry len občas niečo nadhodil a Severusove verzie na vaše školské priestupky sú značne ovplyvnené jeho averziou voči Harrymu," žiadala Aini.
"Fajn, ale poďme niekam do tepla. Ron to s malým ešte chvíľu zvládne, tak čo keby sme si dali niečo u Rosmerty?" navrhla a obe ženy súhlasili.
Nad šálkou horúceho čaju potom spoločne spomínali. Kým Minerva s Hermionou si vymieňali spoločné postrehy z rovnakých situácií: z pohľadu učiteľky a naopak pohľadu žiačky, Aini väčšinou mlčky počúvala a dozvedala sa mnohé zaujímavé veci o mužovi, ktorého milovala. A každou chvíľou sa uisťovala, že sa zamilovala do toho pravého a nechce ho stratiť.
Keď sa Harry vrátil k Snapeovi a Tanye, jeho pohľad sa stretol s upretým pohľadom jeho bývalého profesora.
"Vedia o nás. Na hlavnom nádvorí sa práve zhromažďuje skupina asi štyridsiatich smrtijedov a chystajú sa nás obkľúčiť. Predpokladám, že Voldemort nás očakáva a ani vo vnútri neostane sám," vyslovil svoje pochybnosti nahlas.
Severus sa zamračil a namiesto odpovede šiel sám preskúmať situáciu. Tanya spýtavo pozrela na Harryho, no ten len rezignovane pokrútil hlavou. Nemalo zmysel sa dohadovať a riešiť Snapeove správanie. Bol to jednoducho Snape a to hovorilo samo za seba, a tak len čakal, kým sa starší muž vráti.
"Nepozorovane sa dnu nedostaneme. Sú vo veľkej presile, aby sme si s nimi poradili len dvaja a dostanú nás skor, než sa vobec k Erume priblížime. navyše je tu možnosť, že keď Voldemort zistí, že sme tu, bude ju osobne strážiť a v žalari ju sotva nájdeme, ak budeme otáľať," pridal svojou troškou Snape.
"Tak čo budeme robiť?" osmelila sa Tanya a Severus si ju premeral pohľadom, akoby zvažoval jej možnosti.
"Dokážeš sa dostať dnu tak, aby ťa nik nevidel?" spýtal sa fakticky.
"Možem to skúsiť," odvetila.
"Fajn. Potter a ja ich zabavíme, aby si sa dostala dnu, nájdeš Erume a zmiznete odtiaľto skor, než bude neskoro," vysvetlil svoj plán.
"A čo vy? Je ich veľmi veľa, to nezvládnete!" protestovala.
"Prišli sme sem kvoli Erume, tak sa so mnou nehádaj a zachráň svoju kráľovnú. My sa o seba postaráme," odvrkol, no Tanya sa aj naďalej tvárila nesúhlasne. napokon sa slova ujal Harry.
"Tanya, počúvni Snapea. O nás sa neboj, moje dni sú už aj tak spočítané, takže nemám čo stratiť a som si istý, že profesor nemá v pláne nechať svojich študentov voľne dýchať ešte nejaký čas, takže nepochybujem, že urobí všetko čo bude mocť, aby sa mohol vrátiť do školy," uisťoval ju.
"Výnimočne musím s Potterom súhlasiť. veď kto už by tú bandu tupých hláv s bahnom miesto mozgu dokázal niečo naučiť?" uškrnul sa a pohľadom zablúdil k hlavnému nádvoriu, odkiaľ k nim doliehali hlasné príkazy.
"Tak teda dobre," podvolila sa nakoniec. "Kde myslíte, že ju nájdem?" spýtala sa a spoločne jej začali vysvetľovať, ako sa dostane k celám, v ktorých Voldemort drží svojich zajatcov.
"To by sme mali. Teraz ešte ostáva vymyslieť, ako ich zabaviť," zhrnul Harry a šúchal si čelo, ako nad niečím uvažoval.
"Ale, ale! Žeby slávny Harry Potter nevedel, ako zaujať niečiu pozornosť? Potter, ktorý sa vždy vyhrieval na výslní svojej slávy, tsss," neodpustil si Snape so značnou dávkou sarkazmu.
"Nikdy som o slávu nestál a nikdy som nemal rád pozornosť, ktorú mi všetci venovali," ohradil sa, no nebola to jeho zvyčajná výbušná reakcia. Z jeho slov i pohybov bolo jasne cítiť únavu a rezignáciu. Už dávno vedel, že v tomto ohľade nemá zmysel sa so Snapeom hádať.
"O ich pozornosť mi teraz ale nejde. Skor sa snažím vymyslieť, ako sa z toho vyvliecť a poslať Voldemorta konečne do horúcich pekiel," prezradil a v jeho očiach sa odrazu zjavil náznak nádeje.
"Nejaký brilantný nápad, Potter?" spýtal sa Snape sarkasticky.
"Vlastne... možno áno. Viete, že sme mali povodne v pláne najprv zlikvidovať Voldemorta a dúfali sme, že tým sa preruší väzba medzi jeho prisluhovačmi? Zrejme to budeme musieť urobiť naopak a zbaviť sa smtijedov prv, než Voldemorta," vysvetlil.
"Hm, zaujímavý nápad, len má jeden nedostatok," poukázal Severus.
"A to?"
"Je ich najmenej štyridsať a my sme dvaja," odvetil prosto.
"Presne tak. Ale vďaka tomu lektvaru je naša spoločná mágia silnejšia než spojenie celej tej skupiny. proste len to kúzlo, čo sme chceli použiť na Voldemorta, aby sme zlomili ich spojenie, použijeme v kombinácii so Znamením Zla. Myslím, že postačí to vaše, aby sme sa zbavili všetkých," uvažoval a Severus ho mlčky počúval.
"Mohlo by to fungovať, ak to dobre načasujeme," pripustil po chvíli a keď teda už presne vedeli, ako budú postupovať doladili posledné detaily a neostávalo iné, než konať.
Vzbudiť pozornosť nebolo vobec ťažké. Stačilo, keď sa rozdelili a snažili sa naoko nenápadne prekĺznuť popred najpočetnejšiu skupinu blízko vchodu do panstva. Odrazu všetci ich protivníci zamerali svoju pozornosť k narušiteľom, ktorých očakávali a nestarali sa, či náhodou nemajú nejaké záložné posily. Severus sa v duchu uškrnul, keď si uvedomil, že Voldemortovi súčasní služobníci ani zďaleka nie sú takí dobrí ako bývalí smrtijedi. Jedinou ich výhodou bol počet, inak ich schopnosti nedosahovali snáď ani úroveň piataka v Bradaviciach.
Severus i Harry odzbrojovali jedného po druhom bez veľkých problémov, no počet ich protivníkov akoby skor narastal, než ubúdal. takticky ustupovali rovnakým smerom, až sa napokon stretli. Tanya už bola dávno vnútri a tak bolo na čase urobiť ďalší krok. Jediným pohľadom sa mlčky dohodli a Severus okolo nich vyčaroval ochranný štít, ktorý im na chvíľu poskytoval ochranu.
Harry bez meškania namieril prútik na Snapeove odhalené predlaktie a jeho Znamenie zla. Dúfal, že kúzlo, ktoré sa chystal použiť, bude účinné. Povodne to bolo kúzlo na zrušenie väzby medzi kúzelníkom a niekým, kto mu je podriadený. Používalo sa to často pri oslobodzovaní domácich škriatkov, to však ešte predtým, než sa ich záväzky rušili darovaním oblečenia. Harry si myslel, že by to mohlo pracovať a trochu pozmenil znenie kúzla tak, aby sa vzťahovalo na Voldemorta a tých, čo sú mu podriadení.
"Libero vestri, ligo corpus ac psyche, apo- dicio Voldemort," zamrmlal Harry a lúč zeleného svetla, podobného ako lúč smrtiacej kliatby, zasiahol Snapeove znamenie. V okamihu ich spojenia sa tetovanie na mužovej ruke začalo krútiť ako živé a sčervenalo, akoby doslova horelo. Podľa výrazu Snapeovej tváre mohol Harry vidieť, že táto zmena rozhodne neprebieha bezbolestne.
"Ste v poriadku?" spýtal sa ustarane, keď Snape od slabosti a bolesti padol na kolená.Ich ochranný štít padol a Harry sa len tak tak vyhol dobre mierenej kliatbe. Útoky na ich osoby trochu ochabli a veľká väčšina smrtijedov kŕčovito zvierala svoje ľavé ruky, na ktorých podobne ako na Snapeovej, horelo Znamenie zla. Pomedzi výkriky kliatob od tých, ktorí ešte zvládali udržať svoj prútik v ruke, sa okolo nich rozliehali výkriky bolesti a zúfalstva. Harry nevedel, či to bol dobrý nápad, skúšať to kúzlo, no aspoń v jednom sa nemýlil: smrtijedi pomaly ale isto prestávali útočiť a oni mali voľnú cestu dnu a k Voldemortovi. Teda... on mal voľnú cestu. Snape totiž ležal na zemi a s námahou lapal po dychu. malý potočik krvi pri jeho hlave Harryho prekvapil a s hrozou vpísanou v očiach sa sklonil k svojmu bývalému profesorovi.
"Do kotla!" zahromžil, keď si všimol Snapeove zranenie. Musela ho zasiahnuť nejaká kliatba predtým, než si Harry všimol, že je štít neaktívny. Rýchlym kúzlom zacelil tržnú ranu na hlave, no nezdalo sa, že by to Snape veľmi vnímal. Jeho znamenie sa stále ešte krútilo a bolo čiernejšie než kedykoľvek predtým.
"Voldemort!" precedil Severus skrz zaťaté zuby a na tvári sa mu perlili kvapočky potu. "zabite ho konečne!" naliehal na Harryho, ktorý váhal. Nemohol tu nechať Snapea samého. Musel mu nejako pomocť, musel ho dostať do bezpečia. Zo zamyslenia ho vytrhlo pevné škubnutie za predok habitu. "Choďte! Nech toto všetko nie je zbytočné!" vrčal Snape a v momente keď to dopovedal, jeho zovretie povolilo a on zostal nehybne ležať na zemi ako mnoho ďalších naokolo.
