Pobočka- potter.sk

Bolo krásne slnečné popoludnie, posledný deň letných prázdnin. V dedinke zvanej Godrikov dol bolo v ten deň dosť živo. Kde-tu sa na dvore hrali deti, zatiaľ čo rodičia pracovali vo svojich starostlivo udržiavaných záhradkách. Ginny Potterová práve presadila posledné bylinky, ktoré pestovala vo svojej záhradke a šla dnu, aby si umyla ruky a pripravila deťom menšie raňajky. Keď ju zbadali šesťročné dvojčatá Elisabeth a Marry-Ann, vrhli sa k nej a ťahali ju na dvor, aby sa s nimi šla hrať.

     „Počkajte, prinesiem nejaké občerstvenie a pridám sa k vám,“ sľúbila matka. Potom už naozaj vošla dnu a pustila sa do príprav. Zo stola odložila najnovšieho Denného veštca, kde sa cez celú titulnú stránku vynímala fotka, ktorá visela aj nad ich rodinným krbom. Článok pod ňou hlásal: „Denný veštec vám prináša exkluzívne informácie o svadbe famfrpálového hráča za naše národné mužstvo, strážcu Rýchlych šípov, Jamesa Pottera. Tento mladý muž, výnimočný hráčsky talent, sa pred dvoma dňami oženil vo svojej rodnej dedinke, v Godrikovom dole, so svojou dlhoročnou priateľkou Dianou Morissovou. Celý sviatočný obrad sa odohrával len v úzkom rodinnom kruhu a pozvaní boli len najbližší priatelia.  Napriek tomu sa nám podarilo získať túto exkluzívnu fotografiu a o deň neskôr sme zastihli pána Pottrera, ktorý po dlhom prehováraní poskytol nášmu denníku pár informácií. Rozhovor s ním čítajte na strane 3 a informácie o jeho manželke, bývalej čarodejnici, ktorá však za záhadných okolností stratila svoju mágiu, nájdete na stranách 4 a 5. V súčasnej dobe by sa mladý manželský pár mal nachádzať niekde na svadobnej ceste, miesto pobytu je nám však neznáme. Ďalšie informácie prinesieme čo nevidieť!“

     Ginny si povzdychla. Denný veštec ich životy rozoberá dnes a denne, najmä odkedy... povzdychla si. Stále to pre ňu bolo ešte ťažké.

     V tom sa vo dverách objavila Lily, z ktorej vyrástlo vskutku nádherné dievča. Pozrela na mamu a pochopila. Šibla pohľadom na noviny a usmiala sa.

     „Už zas nedajú pokoj? Ale tá fotka je veľmi pekná. Pristane im to spolu, však?“ snažila sa mamu vtiahnuť do rozhovoru, aby zahnala jej chmúrne myšlienky.

     „To áno, tí dvaja sú ako jeden. Tak ako ja s ockom,“ odpovedala s úsmevom. Keď to vravela, otočila sa tak, aby nevidela jej potláčané slzy.

     „Bola to krásna svadba, dúfam že sa čoskoro dočkám aj nejakých vnúčat,“ zažartovala a vyzrela von oblokom, aby skontrolovala svoje najmladšie deti.

     „Neboj, určite ťa nimi všetci za chvíľu zahrnieme, až nebudeš vedieť, kde ti hlava stojí,“ podpichla ju Lily.

     „To neviem občas ani teraz.“

     „Neboj, však sa nás už zajtra zbavíš.“

     „Tak by som chcela, aby ste zostali doma, chýbate mi, keď ste v škole,“ povzdychla si Ginny.

     „Viem, mami. Ale ja už len rok a potom budem s tebou doma, neboj. A Albus, veď ten chodí domov dosť často. Na tej ich univerzite majú viac voľna, než by si jeden pomyslel. Ten ešte dva roky a bude z neho známy liečiteľ. Ten najlepší na svete, uvidíš. Bude to kapacita,“ chválila svojho staršieho brata Lily.

     Ako už povedala, čakal ju posledný rok v Bradaviciach a rozhodla sa ďalej študovať za bystrozora. Ginny jej to sprvu neschvaľovala, ale Lily bola v tomto po svojom otcovi pevne rozhodnutá pokračovať v jeho stopách. James a Albus s veľkým úsilím doštudovali a zatiaľ čo James sa dal na dráhu profesionálneho hráča famfrpálu, Albus bol s pomocou svojho priateľa, Severusa Snapa, prijatý na univerzitu, aby sa mohol stať liečiteľom a zúročiť tak svoje výnimočné schopnosti.

     Večer, keď dvojčatá spali a Albus šiel niekam so svojou priateľkou Sophiou, zostali Ginny a Lily sedieť osamote v obývačke.

     „Dnes nejdeš nikam so Scorpiusom?“ spýtala sa Ginny a prekvapene pozrela na dcéru.

     „Nie, povedala som mu, že chcem byť dnes s tebou, keď zajtra odchádzam. Príde sa rozlúčiť na stanicu a občas ma príde navštíviť. Aj jeho rodičia sú určite radi, že strávi nejaký čas doma,“ vysvetlila a sadla si bližšie k mame. Schúlila sa do klbka a privinula sa k nej, ako to robievala, keď bola ešte malá.

     „O pár dní máš narodeniny,“ povedala potichu Ginny a hladkala ju po jej ohnivo červených vlasoch rovnakého odtieňa ako boli jej vlastné.

     „Hm, mami, myslíš, že by som si ten darček mohla pozrieť už dnes?“ spýtala sa prosebne a Ginny na chvíľu zadržala dych. Sama jej to chcela navrhnúť, keďže v deň narodenín bude v škole a nebude to môcť urobiť.

     „Accio spomienky,“ mávla prútikom a jedna z troch posledných fľaštičiek, ktoré stáli v skrinke za sklom, sa vzniesla do vzduchu a pristála pri nich. Myslánku mala pripravenú, a tak len naliali spomienky do kamennej misy a pozreli jedna na druhú. Chytili sa za ruku a než sa ponorili do tej hmlistej tekutiny, zašepkala takmer nečujne Lily: „Škoda, že tu ocko nemôže byť s nami.“

     Ocitli sa uprostred spálne, kde práve prebiehal pôrod. Harry stál vedľa Ginny a pevne ju držal za ruku, keď sa izbou rozozvučal detský krik. Šťastný otecko sa vrhol k tomu malému stvoreniu a pozeral naň s neuveriteľnou úctou a obrovskou radosťou.

     „Je to dievčatko, Ginny. Máme dcéru,“ pozrel na svoju manželku a nežne ju pobozkal.    „Ďakujem,“ zašepkal a po chvíli už v spoločnom objatí spočinuli Harry, Ginny a ich malá Lily.

     Obraz sa zmenil a Lily spoznala svoju detskú izbičku. Bolo tu tlmené svetlo a na hojdacom kresle, ktoré stálo v roku miestnosti, sedel Harry, držiac na rukách malý mrnčiaci uzlíček.   Musela byť hlboká noc, lebo v dome nebolo počuť žiadne zvuky a on tu sedel rozstrapatený, v pyžame a papučiach. Zrejme plakala a on ju prišiel utíšiť. Potichu, aby ho nepočul nik okrem nej, pohmkával nejakú melódiu a dievčatko v jeho náručí pomaly, ale isto zaspávalo.

      „Si moja princezná, Lily. Vždy tu budem pre teba, aby som ťa chránil a vždy keď budeš potrebovať, budem ti nablízku. Nikdy ťa neopustím. Mám ťa rád, srdiečko,“ šepkal jej tíško a uložil ju do postieľky.

     Ďalšie spomienky boli na jej prvé krôčiky, na jej prvé slová, na spoločné výlety s rodičmi a staršími bratmi, jednoducho na to, čo je pre každého rodiča v prvom roku ich dieťaťa najdôležitejšie. Keď sa vír spomienok rozplynul po oslave prvých narodenín, vrátila sa Ginny s Lily späť do prítomnosti a obom po tvári stekali slzy.

     „Prečo nás opustil, mami? Prečo ocko? Tak veľmi mi chýba,“ vzlykala Lily a Ginny ju k sebe privinula. Aj jej chýbal. Viac než ktokoľvek iný na svete jej chýbal práve on, pretože bol jej životnou lásku, jej priateľom, jej oporou a otcom ich detí. Jeho smrť ich všetkých veľmi bolestne zasiahla o to viac, že toho boli svedkami.

     Spomienku na ten deň mali Ginny, James, Albus a Lily doteraz živo v pamäti. Bolo to pred troma rokmi, keď sa spoločne cez prázdniny rozhodli ísť na dovolenku. Dvojčatá mali vtedy asi tri, takže sa Molly a Artur ponúkli, že ich budú strážiť. Až do posledného dňa bolo všetko v poriadku. Lenže v dobe Harryho neprítomnosti sa väzni v Azkabane vzbúrili a rozhodli sa pomstiť bystrozorom. Ako našli Harryho a jeho rodinu dodnes nik netuší, ale obklopili ich a zosielali na nich jednu kliatbu za druhou. Ginny s Harrym bojovali zo všetkých síl, aby ochránili deti, a keď to inak nešlo, vyčaroval okolo nich Merlinov štít. Ten sa ako kupola týčil uprostred bojiska a tri deti v ňom chránené sa prizerali, ako ich rodičia nasadzujú svoje životy pre ich záchranu. Kým Harry vyčarovával štít, jeden z útočníkov využil jeho chvíľkovú neopatrnosť a prikradol sa zozadu k Ginny. Vo chvíli, keď si Harry uvedomil, čo sa stalo, vyriekol neznámy smrtiacu kliatbu smerujúcu priamo na ňu. Všetko ostatné sa pred očami detí odohrávalo ako v spomalenom filme.

     „GINNY, NIEEEE!“ vykríkol Harry a razil si cestu pomedzi ostatných. Ginny sa otočila a uvidela ruku, ktorá ju strhla na zem. Keď sa konečne spamätala z pádu a uvedomila si čo sa stalo, boli už útočníci preč a na zemi vedľa nej ležalo bezvládne telo. Opatrne sa dotkla Harryho ramena a keď zočila jeho výraz v tvári, vydral sa jej z hrdla ten najstrašnejší výkrik.  Výkrik zúfalej ženy, strápenej najhoršou bolesťou, akú len človek môže pocítiť. Bolesťou zo straty najbližšieho človeka na svete, zo straty milovanej osoby, zo straty zmyslu života.

     „Neopúšťaj ma Harry. Prosím, zostaň tu s nami,“ šepkala skrz slzy, ktoré sa jej nekontrolovateľne rinuli z očí a objímala jeho bezvládne telo. Z tmavých oblakov nad jej hlavou sa spustil dážď, akoby chcel odplaviť jej bolesť, ktorá zvierala jej srdce.

     Tak teda zomrel Harry Potter, najväčší hrdina čarodejníckeho sveta, ktorý sa do sŕdc mnohých ľudí zapísal svojou skromnosťou, odvahou a schopnosťou milovať i odpúšťať.  Verný priateľ, milujúci manžel a otec opustil svet tým najlepším spôsobom, akým si mohol priať. Položil svoj život za tých, ktorých najviac na svete miloval.

     „Neopustil nás, Lily,“ povedala skrz slzy Ginny. „Je tu s nami a bude nad nami bdieť, tak ako doteraz. Navždy zostane v našich srdciach.“

Keď potom ležala sama vo svojej posteli, doľahla na ňu samota a ona opakovala slová, ktoré zaznievali z jej úst do tmy každý večer.

Naše deti majú dnes,

 už o tri roky dlhšie vlasy,

a plač mi skáče do slov tiež,

keď zas a znova premietam si.

Ako padáš k mojim nohám,

do prachu v temnotách.

Padla som hneď na kolená,

môj výkrik zaznel v ozvenách.

Za viečkami som našla tlieť,

dve zhasnuté svetielka.

Čo sa robí v mojich žilách,

o to sa nik nestaral.

Nik ťa nezachytí, láska moja,

keď padáš k zemi sám.

Spíš, môj drahý, snáď len spíš,

neverím, poď a vstaň,

to všetko bol možno len klam.

Spíš môj drahý, snáď len spíš,

ty musíš k nám zas prísť,

ku šťastiu sme už na dotyk.

Ty si jediný z nás,

tak blízko pri oblakoch.

Vydýchol mi v náručí

a odvtedy sa podvádzam.

Že Harry môj snáď iba spí,

že ticho zaňho rozprávam.

Tak sa platí za to, že láska

viedla naše kroky k nám.

Nik ťa nezachytí láska moja,

keď padáš k zemi sám.

      „Chýbaš mi, Harry,“ zašepkala a zaspala ako vždy, so slzami v očiach.