Kapitola č. 18: Riešenie hádanky
Odjazd Bradavického expresu bol plánovaný na presné poludnie. Mnohí ešte pred odchodom na stanicu do Prasiniek zmätene behali po hrade a narýchlo zháňali svoje veci. Správa o Roseinom zmiznutí sa rozšírila veľmi rýchlo a nikomu nebolo veľmi do smiechu z toho, že zmizla ďalšia ich spolužiačka. Študenti sa tešili domov, kde budú v bezpečí u svojich rodičov.
Väčšina učiteľov a Harry sa podujali na to, aby dopravili študentov do Londýna a dohliadli na to, že pre každého prídu rodičia. Harry práve prechádzal uličkou vlaku a zastavil sa v kupé, kde sedeli jeho deti a ich priatelia. Nálada nebola vôbec veselá, keďže tieto deti boli Roseinmi najbližšími priateľmi.
„Všetko v poriadku?“ prihovoril sa im Harry a oni prikývli. Nevedel, čo by im mal povedať, ale ani nemusel. Albus sa totiž ujal slova.
„Ocko, všetci vieme, že čo písali v novinách, nie je pravda. Vieme, že ich hľadáš. Nájdeš ju, však?“ spýtal sa s nádejou chlapec. Harry nebol schopný slova, a tak len slabo prikývol. „A ocko? Chcel som sa spýtať, či by u nás nemohol Scorpius na pár dní zostať,“ pokračoval Al.
„No, nie že by som bol proti... Scorpiusovi rodičia nám tiež pomáhajú pri pátraní, ale musíme sa najprv dohodnúť s babičkou Weasleovou, ktorá vás bude strážiť. Zrejme u nás bude aj Hugo a bolo by lepšie sa jej spýtať, či by jej to nevadilo. Aj keď ako poznám Molly, určite to nebude problém. Scorpius, dnes pôjdeš domov s rodičmi, mama ťa bude čakať na stanici a zajtra sa u vás zastavím a dohodneme sa, súhlasíš?“ odpovedal Harry a pozrel na Albusa aj na Scorpiusa. Našťastie situáciu pochopili a boli radi, že ich nápad nebol hneď zavrhnutý.
„Aj tak neviem, či ma oco pustí,“ nadhodil Scorpius.
„S tvojim otcom sa porozprávam,“ sľúbil Harry a potom sa s deťmi načas rozlúčil a opäť hliadkoval.
„Vyzeráš unavene,“ skonštatovala stará čarodejnica so špicatým klobúkom, ktorá sa pred ním odrazu objavila.
„Ahoj Minerva. Prepáč, že som za tebou neprišiel, ako som sľúbil naposledy, ale naozaj to nešlo,“ ospravedlňoval sa Harry.
„To je v poriadku, viem že toho máš teraz veľa. Zajtra by som mohla prísť a pomôcť Ginny s deťmi, ak bude chcieť,“ navrhla.
„Ginny si zaumienila, že tentokrát nebude sedieť doma, ale pridá sa k nám. Takže na deti dozrie Molly a pomoc by určite neodmietla,“ vďačne na ňu pozrel a o malú chvíľu už vlak vchádzal do stanice King´s Cross v Londýne.
Deti sa vyrútili na nástupište a bežali k svojim rodičom, ktorí ich radostne vítali. Dozor hliadkoval po okolí a kontroloval, aby žiadne z nich neodišlo bez dozoru. Napokon na nástupišti zostal len Harry so svojimi deťmi a Hugom, ktorého mal odviesť domov a Helena, ktorá si prišla pre Scorpiusa.
„Helena, Scorpius s Albusom ma prosili, či by mohli byť na pár dní u nás, tak som im sľúbil, že sa dohodnem s Ginny a Molly a prišiel by som pre neho zajtra, ak teda budete súhlasiť,“ oznámil jej Harry a mladá žena sa zamyslela.
„Pokojne by mohli byť u nás, váš dom bude už aj tak plný detí a Molly by toho mala asi dosť. Ale Narcissa by určite nič nenamietala, keby k nám Albus na pár dní prišiel. Čo ty na to, Al?“ usmiala sa na chlapcov a im obom žiarili oči nadšením.
„To je ešte lepšie,“ vyhŕkol Albus. „Šlo by to, ocko? Prosím.“
„Neviem... Mali by sme sa najprv dohodnúť aj tak s mamou,“ odpovedal mu otec.
„Samozrejme, ak by som aj išiel k Malfoyovcom, chcem ísť najskôr domov,“ prikývol Albus a rozlúčil sa s kamarátom prísľubom, že sa určite zanedlho uvidia.
Harry doviedol deti domov a Ginny bola rada, že ich má zase všetky doma pokope. Trochu ju hrýzlo svedomie, že sa rozhodla ako sa rozhodla, ale nechcela vždy len stáť bokom ako malé dieťa a Harry predsalen teraz potreboval každú pomoc. On sa však nezdržiaval, kým sa James, Albus a Lily zvítali s mamou a s Molly a viedol sklesnutého Huga domov.
Otvoril mu Ron. Podľa toho, ako vyzeral Harry usúdil, že ani chvíľu nespal. Keď ho Hugo zbadal, hodil sa mu okolo krku. Konečne bol doma a mohol byť s rodičmi, kým sa jeho sestra nenájde.
„Kde je mama?“ spýtal sa Hugo.
„Pred chvíľou zaspala, necíti sa dobre. Necháme ju odpočívať, dobre? Čo keby si si zašiel hore vybaliť a ja za tebou hneď prídem,“ povedal Ron synovi a chlapec poslušne šiel do svojej izby, kam mu Ron premiestnil kúzlom kufor.
„Ako jej je?“ spýtal sa Harry mysliac na Hermionu.
„Celý čas len plakala. Musel som jej dať niečo na upokojenie a pred chvíľou konečne zaspala,“ odpovedal unavene Ron.
„Aj ty by si si mal oddýchnuť. Ak chceš, vezmem Huga k nám,“ navrhol.
„Nie, bude lepšie, ak bude doma. Budem sa s ním o tom musieť porozprávať, asi má v hlave pekný zmätok a Hermiona bude radšej, keď ho bude mať pri sebe.“
„Rozumiem. No keby ste niečo potrebovali, stačí povedať, dobre? Ja už pôjdem, aby sme mohli pokračovať v pátraní,“ rozlúčil sa a Ron len mlčky prikývol. Odprevadil kamaráta ku dverám a hodnú chvíľu za ním pozeral. Mal chuť rozbehnúť sa za ním a pustiť sa do toho s ním, tak ako doteraz. Lenže Hermiona a Hugo ho teraz potrebujú, a tak mu neostáva iné, než spoľahnúť sa na Harryho, že nájde jeho stratenú dcéru.
Draco Malfoy toho od príhody s Oblúkom smrti veľmi veľa zmenil. Najmä svoj postoj k Harrymu. Nie, nedalo sa povedať, že boli priatelia, na to bola niekdajšia priepasť medzi nimi príliš hlboká, no tolerovali jeden druhého navzájom. Ich ženy boli dobré kamarátky a deti spolu tiež vychádzali veľmi dobre, a aj to značne prispelo k zlepšeniu ich vzťahu. Draco uznal, že Potter je skutočne muž hodný svojho postavenia a keď mohol pomôcť, neotáľal. Takže keď mu Helena oznámila, že k nim na pár dní pozvala Albusa, prikývol na súhlas a viac to nekomentoval. Hlavne, že má jeho syn radosť.
Ginny nechcela, aby jej Albus odišiel z dohľadu, ale na druhej strane by tým odľahčila svojej matke, ktorá za ňu prevzala takmer všetky jej povinnosti. Napokon súhlasila, aby Albus na týždeň-dva šiel k Malfoyovcom.
Kým Helena s Dracom pomáhali, kde bolo treba, Albus a Scorpius sa venovali vlastnej zábave, často natoľko zaujatí, že by zabúdali aj na jedlo, keby ich vždy Narcissa nezavolala. Veľmi veľa času trávili napríklad v Dracovom laboratóriu, kde sa Albus neustále venoval tomu, čo ho učil Severus. Stále ešte dúfal, že sa tie únosy čoskoro vyriešia a oni sa do školy vrátia, aby zložili skúšky. Nechcel Severusa sklamať a variť lektvary so Scorpiusom bola naozaj zábava. Okrem toho ich samozrejme bolo možné nájsť v knižnici.
Práve tam boli aj vo chvíli, keď Albus objavil to, po čom jeho otec pátral už pol roka.
„Scorpius, poď sem rýchlo. Pozri sa na toto,“ ukazoval Albus na stránku v knihe, ktorú dostal na Vianoce od Severusa.
„Ty myslíš, že..“ váhal Scorpius.
„No áno, to by sedelo, nie? Všetko, čo sa tu píše... a ak je to tak, potom dnes... musím okamžite hovoriť s ockom,“ rozhodol sa rýchlo Albus.
„Lenže moja babička tu teraz nie je a ani mama s ockom. Zabudol si, že sme tu sami? Ako ho chceš kontaktovať?“ protestoval Scorpius.
„Neviem, niečo musíme vymyslieť, ale rýchlo, kým nebude neskoro,“ horlivo premýšľal Albus a zrak mu padol na krb vo vedľajšej miestnosti.
„Máte napojený krb v letaxovej sieti? Mohli by sme sa k nám preniesť!“ navrhol a pozrel na kamaráta, ktorý sa netváril práve nadšene.
„Je v sieti, ale neviem, či je to dobrý nápad. Možno by sme mali počkať, kým sa niekto neobjaví.“
„Kým sa niekto objaví, mohlo by byť neskoro. Pozri sa na ten dátum. Musíme ísť, a to hneď,“ uzavrel Albus a bral do ruky letaxový prášok, aby ho následne aj so Scorpiusom hodil do krbu a premiestnili sa do ich domu v Godrikovom dole.
